Domáca starostlivosť o Seniora

STAROSTLIVOSŤ O INKONTINENTNÉHO KLIENTA

Dataily
Návštevy: 3704

Čo je inkontinencia?

Inkontinencia je samovoľný únik moču (stolice), ktorý sa nedá vôľou ovplyvniť. Asi tretina starších ľudí žijúcich v domácnosti má ťažkosti s udržaním moču, v ústavnej starostlivosti je výskyt močovej inkontinencie vyšší (viac ako 50 %). Inkontinencia stolice sa vyskytuje menej často, ale z hľadiska náročnosti ošetrovania a osobného prežívania (pocity pacienta) predstavuje mimoriadne závažný problém. Výskyt inkontinencie stúpa so stupňom odkázanosti a so stúpajúcim vekom.

Prečo dochádza k inkontinencii?

V mladšom veku sa príčiny inkontinencie dajú jasne určiť (urológom alebo gynekológom), vo vyššom veku sú rôznorodé, zúčastňujú sa na nich prítomné rizikové faktory súvisiace s chorobami jednotlivca. Príčiny inkontinencie sú:

  • Oslabenie svalstva panvového dna a zvieračov močového mechúra sa prejaví únikom moču po kýchnutí, zakašľaní alebo prudkých pohyboch, neskôr aj pri zmene polohy.
  • Príčinou nutkavej inkontinencie (silné nutkanie na močenie s následkom pomočenia) sú zápaly močových ciest alebo močového mechúra, nádory, zúženie močovej rúry pri zväčšenej prostate, cukrovka, ochorenia nervového systému.
  • Poškodenie mozgu alebo miechy úrazom či ochorením vyvolá samovoľný odchod moču bez pocitu nutkania.
  • Zväčšenie prostaty, kamene, nádory alebo komplikácie cukrovky môžu spôsobiť ťažkosti pri močení (pacient močí málo), neskôr moč odchádza spontánne po kvapkách.
  • Inkontinencii stolice môže predchádzať dlhšie trvajúca zápcha (ťažkosti pri vyprázdňovaní),ochorenia čreva, psychické poruchy (depresia, demencia), neurologické ochorenia (mozgová príhoda, Parkinsonova choroba, Skleróza multiplex), komplikácie pri cukrovke, úrazy, užívanie niektorých liekov (železo, antibiotiká, dlhodobo preháňadlá).

Aké môžu byť dôsledky inkontinencie?

Inkontinencia sama osebe významne vplýva na kvalitu života a ovplyvňuje jeho dĺžku. Úmrtnosť stúpa so závažnosťou inkontinencie.

  • Zdravotné dôsledky: vznik preležanín, odvodnenie (nedostatok tekutín), celkové zhoršenie zdravotného stavu.
  • Sociálne dôsledky: vylúčenie zo spoločnosti, obmedzovanie sociálnych kontaktov, znížená aktivita, obmedzovanie pohybu, zvýšené ekonomické náklady, záťaž rodiny, premiestnenie (inštitucionálna starostlivosť).

Rady a odporúčania pri inkontinencii pre seniora (opatrovateľa)

  • Zaujímajte sa o seba, sledujte čas od posledného močenia a častosť močenia v priebehu dňa a noci. Založte si denník, do ktorého zapisujete každé vymočenie aj pomočenie.
  • Záchod majte dostupný, prípadne ho nahraďte toaletnou stoličkou (prenosné záchodové kreslo)

    alebo močovou fľašou
     
    prípadne podložnou misou (podkladá opatrovateľ)

    .
  • Dbajte o dobré osvetlenie miestností v noci (izby pacienta, chodby, toalety).
  • Nacvičte rytmus pravidelného močenia každé 2 hodiny, predlžujte intervaly medzi močením o 30 minút (ak nedôjde k pomočeniu), aby ste močili neskôr v 3-4 hodinových intervaloch.
  • Použite metódu dvojitého močenia, po skončení močenia sa znovu pokúste močiť, pričom si zatlačte na oblasť mechúra.
  • Naučte sa cvičiť cviky (Kegelove cvičenie) na posilnenie panvového dna a zvieračov močového mechúra minimálne 6-krát denne.
  • Prijímajte tekutiny v dostatočnom množstve minimálne 1500 ml denne, pite v menších dávkach a častejšie, naposledy 3 hodiny pred spaním. Vyhýbajte sa nevhodným tekutinám – tekutiny s obsahom kofeínu (káva, čierny čaj, kola), alkohol.
  • Používajte vhodné sacie pomôcky pri inkontinencii – vložky
    plienky

    plienkové nohavičky

    podložky do postele

    V prípade diagnostikovanej inkontinencie môže pomôcky pri inkontinencii predpísať lekár odborník (gynekológ, urológ, neurológ, geriater) a na ich odporúčanie aj praktický lekár

    Počet a typ pomôcok závisí od stupňa inkontinencie, rozlišujú sa 3 stupne – I. stupeň (moč uniká po kvapkách max. 1-2x denne), II. stupeň (moč uniká prúdom niekoľkokrát denne) a III. stupeň (trvalý únik moču aj v noci, často spojený s inkontinenciou stolice).
  • Využite úhradu poisťovne pri predpisovaní pomôcok pri inkontinencii: pomôcky pre inkontinentných sú uhrádzané v dvoch finančných limitoch – II. stupeň močovej inkontinencie v hodnote 15,74 Eura/mesiac, III. stupeň 55,32 Eura/mesiac. Určený stupeň močovej inkontinencie sa uvedie na lekársky preukaz spôsobom určeným zdravotnou poisťovňou. Odporúčanie indikujúceho lekára je možné použiť najviac 6 mesiacov (okrem 3. stupňa, kedy nie sú potrebné následné kontroly).
  • Zvýšte hygienickú starostlivosť o oblasti okolo genitálu a análneho otvoru, po použití mydla a vody pokožku dôkladne vysušte a natrite alebo zasypte vhodným krémom alebo zásypom.
  • Na odporúčanie lekára môžete použiť aj odvodné pomôcky (odvádzajú moč cez hadičku do zberného vrecka) ako sú permanentný katéter, drenážna hadička, drenážny kondóm a zberné vrecko.

Ako používať drenážny (urinálny) kondóm?

Je určený pre mužov s inkontinenciou, je menej nebezpečný vzhľadom k tomu, že sa nezavádza do močovej rúry (ako katéter), ale sa naťahuje na pohlavný úd.
Pri navliekaní pacient sedí alebo leží. Urinálny kondóm sa jednoduchým spôsobom navlečie na penis, prilepí sa samolepiacou páskou k jeho koreňu a spojkou sa napojí na zberné vrecko. Vrecko sa ešte môže suchým zipsom pripevniť na lýtko. Ležiacemu pacientovi môžeme pomocou vešiačika vrecko zavesiť na okraj postele.
Pravidlá starostlivosti :

  • Kondóm sa navlieka na čistý a suchý penis
  • Vymieňa sa každý deň
  • Vrecko sa vyprázdňuje aj niekoľkokrát za deň, aby nedošlo k premnoženiu baktérií
  • Pred každým navlečením kondómu najprv skontrolujeme penis (farbu, opuch, zápal, odreniny).

Ako sa starať o zavedený permanentný katéter

Permanentná katetrizácia je zavedenie hadičky do močového mechúra na dlhšiu dobu (dni, týždne, mesiace) s cieľom odvádzať z neho moč. Aplikuje sa u pacientov s inkontinenciou moču alebo naopak s jeho zadržiavaním, keď sa pacient nevie vymočiť. Katéter zavádza lekár alebo sestra (u žien) za sterilných podmienok. Na udržanie katétra v močovom mechúre slúži malý balónik, ktorý sa plní vodou, a udržuje katéter v močovom mechúre (bráni jeho vypadnutiu). Katéter je napojený na zberné vrecko alebo má snímateľný umelohmotný uzáver a pacient si sám odpúšťa moč pri pocite naplnenia mechúra. Doba, počas ktorej katéter môže byť ponechaný v močovom mechúre, je rôzna a závisí od jeho kvality. Tie najjednoduchšie latexové sa vymieňajú po 3-4 týždňoch, z kvalitnejších materiálov (silikónové) môžu byť ponechané v močovom mechúre pri optimálnych podmienkach až 3 mesiace. Napriek tomu, že v súčasnosti sú permanentné katétre vyrábané z kvalitných umelohmotných materiálov, ich používanie je spojené s mnohými rizikami. Samotné zavedenie katétra, pokiaľ je uskutočnené za aseptických podmienok (dezinfekcia ústia močovej rúry, používanie sterilných rukavíc a pod.), väčšinou nie je spojené so závažnejšími komplikáciami. Zriedka sa môže vyskytnúť infekcia močových ciest, mierne krvácanie z močovej rúry. Oveľa závažnejšie komplikácie môžu vzniknúť pri dlhodobom používaní permanentného katétra. Sú to:

  • infekcia močového systému,
  • tvorba kameňov vykryštalizovaním močových solí na povrchu katétra,
  • preležaniny (otlaky) v močovej rúre spôsobené tlakom katétra na jej stenu, následkom čoho a tvoria zúženiny v močovej rúre, čo sťažuje ďalšie cievkovanie, spôsobuje krvácanie, prípadne infekciu,
  • zhrubnutie sliznice močového mechúra spôsobené tlakom balónika môže pacient pociťovať ako dráždenie, nutkanie na močenie, pobolievanie v podbrušku, prípadne s následkom mierneho krvácania,
  • dlhodobo ponechaný katéter spôsobuje aj funkčné zmeny mechúra, najmä ak je stále napojený na zberné vrecko (neuzatvára sa uzáverom); svalovina ochabuje, čím sa zmenší kapacita mechúra, až je pacient odkázaný definitívne na permanentný močový katéter napojený trvalo na zberné vrecko.

Závažnosť komplikácií vymedzuje použitie permanentného katétra len pre prípady, pri ktorých nie je možné použiť iné, bezpečnejšie možnosti vyprázdnenia močového mechúra.

Ak je katetrizácia nevyhnutná, treba dodržiavať zásady starostlivosti o zavedený permanentný katéter:

  • Dodržujte dôslednú hygienu, umývanie mydlom a vodou.
  • Katéter by mal byť prilepený u muža na bruchu

    skôr sa predíde preležaninám v močovej rúre, u ženy je to o vnútornú stranu stehna
  • Často pite tekutiny, odporúča sa až 3 litre za deň (ak vám lekár nepovie inak).
  • Jedzte stravu bohatú na vitamíny pre udržanie obranyschopnosti.
  • Po konzultácii s lekárom (sestrou), katéter uzatvorte uzáverom a moč vypúšťajte v 2-3 hodinových intervaloch.
  • Všímajte si obsah zberného vrecka (množstvo, farbu, zápach, prítomnosť tuhých častí (krvné zrazeniny, kryštáliky solí, hnis).
  • V prípade, ak moč voľne neodteká, stláčajte katéter a hadičku smerom od pacienta k zbernému vrecku. Ak to nepomáha, poraďte sa s lekárom (sestrou).

 Kontaktné stránky, kde nájdete doplňujúce informácie:

Použitá literatúra

Kamenická, A. 2006. Vylučovanie moču a stolice. In Krišková, A. a kol. Ošetrovateľské techniky. Vydavateľstvo : Osveta, 2006. ISBN 80-8063-202-2. S. 265-294.
Krišková, A. 2010. Profesionálne opatrovateľstvo. Vydavateľstvo Osveta : 2010. 201 s. ISBN 978-80-8063-329-5.