Dnes22
Včera43
Tento týždeň22
Tento mesiac767
Spolu53201

1
Online

pondelok, 17. december 2018, 13:13

Domov

PALIATÍVNA OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ O PACIENTA S ÚNAVOU A PORUCHAMI SPÁNKU

Čo je únava?

Syndróm únavy je jedným z dôležitých tém, ktoré paliatívna starostlivosť rieši. Únava v paliatívnej starostlivosti je odlišná od bežnej únavy a je potrebné jej venovať významnú pozornosť. Únava a vyčerpanosť je sprevádzajúcim javom všetkých chronických a život ohrozujúcich ochorení.

Únava je trvalý pocit vyčerpania a zníženej schopnosti vykonávať fyzické či mentálne aktivity, ktorý pretrváva aj keď je pacient v pokoji. Únava znamená pre pacienta v paliatívnej starostlivosti a jeho rodinu symptóm, ktorý negatívne ovplyvňuje pocit pohody, každodenné činnosti, vzťahy s rodinou a s priateľmi, náladu a dodržiavanie liečebného režimu.

Čo je príčinou únavy?

Príčina únavy je väčšinou komplexná. Medzi faktory, ktoré spôsobujú alebo zhoršujú únavu sa zaraďujú: dlhodobý stres, samotné ochorenie a jeho faktory ako operácia, rádioterapia, chemoterapia, bioterapia a individuálne rozdiely vo vnímaní choroby. Komplikácie spojené s nevoľnosťou, nechutenstvom, zvracaním, progresivita ochorenia a tlmiace účinky liekov, ktoré sa podávajú k zmierneniu ďalších symptómov, vedú k nedostatku energie a vzniku únavy. Pre pacientov a ich rodiny je veľmi dôležité, keď môžu o syndróme únavy s niekým hovoriť. Únava je skutočný symptóm a nemá nič spoločné s lenivosťou.

 

Aké sú prejavy únavy?

Únava sa prejavuje na fyzickej úrovni slabosťou, celkovou ochabnutosťou, nedostatkom energie, letargiou, ospalosťou, vyčerpanosťou, pobolievaním po celom tele, stratou schopnosti vykonávať telesné aktivity, poklesom síl, tachykardiou (zrýchlený pulz), anémiou (chudokrvnosť), dýchavicou. Dýchavica a únava sú symptómy, ktoré sa u pacientov s pokročilým ochorením vyskytujú často spoločne.

Únava, znížená schopnosť starostlivosti o seba, samota (ale aj ďalšie aspekty ako bolesť, zmeny pohyblivosti) môžu vyvolať vznik negatívnych emócií, neschopnosť jasne uvažovať, problémy pri rozhodovaní, čo môže viesť k vzniku depresívnej nálady.
Depresia a únava sú významnými ukazovateľmi kvality života pacienta v paliatívnej starostlivosti. Výskyt depresie je v úzkom vzťahu so zdravotným stavom pacienta. Môže sa prejavovať ako pocit smútku, úzkosti, skľúčenosť, neschopnosť tešiť sa, poruchami spánku a pod.

V paliatívnej starostlivosti vyplýva výskyt depresie z existencionálnej tiesne, ktorá pochádza z konfrontácie s podstatou existencie – patria sem otázky smrti, zmyslu života, samoty, zodpovednosti, slobody, voľby a pocitu vlastnej hodnoty. Nakoľko depresia vyvoláva úzkosť, pocity smútku a únavu, je dôležité ju liečiť nielen pre zlepšenie stavu pacienta, ale aj pre zníženie emocionálnej záťaže rodinných príslušníkov. Je potrebná štandardná psychoterapia a farmakologická liečba (antidepresívna liečba). Nefarmakologické postupy predstavuje empatická komunikácia zo strany zdravotníckeho tímu a príbuzných. Časť pacientov potrebuje však špeciálnu psychoterapiu školeným psychoterapeutom.

Posúdenie únavy

Posúdenie únavy je možné a potrebné aj v domácich podmienkach. Pri posúdení únavy je dôležité subjektívne vyjadrenie pacienta, čiže rešpektujeme pacientovo vnímanie a prežívanie únavy. Pre subjektívne zhodnotenie únavy sa môžu využiť jednoduché nástroje ako napr: vizuálna analógová škála (VAS), úsečka, na ktorej vyjadrí pacient intenzitu únavy :
(žiadna únava: 0 –––––––––––––––––––––––––––– 10: najsilnejšia únava).

Ako sa s únavou vyrovnať?

  • Najdôležitejší je rozhovor, v ktorom sa objasnia príčiny únavy, a v ktorom dáme chorému najavo, že tento problém je veľmi častý a že nie je zbytočné o ňom hovoriť. Ubezpečiť ho, že nejde o stratu času a že únava odráža celkový stav organizmu. Rozhovor by mal teda odhaliť, aké dôsledky má únava v oblasti fyzickej, psychickej, duchovnej a sociálnej.
  • Pýtať sa pacienta, ako sa cíti, ako on sám posudzuje svoju únavu, čo je pre neho významné, sledovať ako únava ovplyvňuje jeho každodenný život.
  • Cielene pacienta pozorovať, potom je možno usudzovať o stupni únavy podľa vzhľadu chorého, podľa stavu vedomia a pod.
  • Povzbudzovať pacienta aby si viedol "denník", na základe ktorého bude možné určiť, pri ktorých činnostiach sa únava u pacienta zvyšuje, ktoré činnosti znáša pacient dobre a dokonca sa na ne teší. Je preto vhodné, aby pacient plánoval uskutočnenie denných úloh na dobu, kedy sa cíti silnejší a je pravdepodobné, že úlohu zvládne.
  • Naučiť pacientov hodnotiť únavu pomocou škál (napr. VAS).
  • Povzbudzovať pacientov aby si stanovili priority a ciele – niekedy je lepšie nájsť kompromis a uskutočňovať činnosť kratšie, než ju neuskutočňovať vôbec. Vedieme chorého k tomu, aby si šetril energiu pre obľúbené či potrebné aktivity.
  • Pre príbuzných je dôležité, aby všetky ošetrovateľské činnosti prispôsobili celkovému stavu pacienta, t. z. uskutočňovať napr. hygienickú starostlivosť, stravovanie, prechádzky podľa toho, ako sa pacient cíti.
  • Odporučiť pacientovi aby si vytýčil reálne ciele, vzhľadom k jeho zdravotnému stavu. Splnenie aj malého cieľa môže pacienta uspokojiť, že je úloha splnená.
  • Príbuzní si majú uvedomiť, že za pomoc nie je možné považovať prevzatie všetkých povinností za pacienta. Uskutočnenie akejkoľvek činnosti pacientom je cennejšie, než rýchle a bezchybné prevedenie tej istej činnosti inou osobou.
  • Podporujeme pacienta, aby napriek zdravotnému stavu prijímal návštevy a aby zachovával vzťahy s príbuznými a priateľmi. Snažíme sa zabrániť sociálnej izolácii, ktorá by len zhoršovala zdravotný stav pacienta. Samozrejme rešpektujeme čas potrebný pre oddych a stíšenie pacienta.
  • Podporujeme pacienta, aby sa naučil o svojej únave hovoriť, aby prítomné osoby upozornil, že trpí únavou a že sa môže stať, že nebude mať sily komunikovať.
  • Edukovať (informovať) pacienta v oblasti uspokojovania potrieb. Únava v terminálnom štádiu ochorenia berie pacientom a ich rodinám schopnosť vykonávať činnosti, ktoré potrebujú uskutočňovať. Znižuje sa u nich možnosť kontrolovať vlastný život, čo zhoršuje kvalitu ich života. Jednou z dôležitých častí ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta, ktorý trpí únavou, je vrátiť mu aspoň čiastočne kontrolu nad životom do jeho rúk. K tomu prispieva edukácia (poučenie, informovanie), ktorá môže minimalizovať strach pochádzajúci z nepripravenosti.
  • Veľmi dôležité je, aby sa pacient naučil požiadať o pomoc, keď ju potrebuje a aby sa za to nehanbil.

Častou príčinou únavy pacientov v terminálnej fáze ochorenia sú poruchy spánku. Spánok a odpočinok sú dôležité predpoklady pre zachovanie a udržanie telesného a duševného zdravia. Spánok má regeneračný význam pre funkciu CNS, ďalších telesných systémov a je nevyhnutný pre množstvo metabolických procesov. Má regeneračný vplyv aj na psychický stav jedinca.

Spánok sa definuje ako aktívny dej, funkčný stav organizmu. Je charakterizovaný minimálnou fyzickou aktivitou, rôznou úrovňou vedomia, zmenami fyziologických funkcií a zníženou odpoveďou na vonkajšie podnety.

Poruchy spánku patria k častým problémom pacientov v paliatívnej starostlivosti. Pre túto komunitu pacientov je to jeden z najdôležitejších faktorov kvality života. Ide o veľmi významnú potrebu a preto treba dôsledne eliminovať alebo aspoň obmedziť všetky faktory, ktoré rušia alebo obmedzujú spánok.

Poruchy spánku môžu byť primárne, problémom je samotná nespavosť (insomnia – nespavosť, hypersomnia – nadmerná spavosť atď.) alebo sekundárne (sú spôsobené klinickým ochorením).

K častým príčinám porúch spánku u pacientov v paliatívnej starostlivosti patrí: telesný diskomfort (napr. bolesť, dýchavica, čkavka), depresia, úzkosť, dysfunkcia CNS (centrálny nervový systém), vplyv liekov (psychostimulanciá, kortikoidy, niektoré antihypertenzíva) - priamy vplyv na CNS, nauzea a vracanie po chemoterapii, nútenie na močenie po diuretikách.

Ako sa s poruchami spánku vyrovnať?

  • Na začiatku je dôležité posúdiť príčiny poruchy spánku a primárne riešiť tieto problémy (napr. bolesť, depresia atď.).
  • Umožniť chorému dodržiavať spánkové návyky a rituály pred spaním, na ktoré bol zvyknutý (napr. sledovanie televízie, sprcha, teplé mlieko, počúvanie rozhlasu a pod.).
  • Všímať si prejavy únavy (napr.: nepokoj, pocit nedostatočného oddychu, vyčerpania, podráždenosť, zmeny spávania/výkonu, pocity úzkosti, dezorientácia...).
  • Dodržiavať pravidelný režim zaspávania a vstávania.
  • Aktivizovať pacientov k pohybu a tiež k sociálnej aktivite, samozrejme podľa zdravotného stavu.
  • Prispôsobiť liečebný a denný režim celkovému stavu pacienta (keď sa cíti oddýchnutý).
  • Odporučiť vedenie tzv. spánkového diára, kde si pacienti zaznamenávajú čas uloženia na lôžko, prebudenie počas noci, ranné prebudenie, aktivity pred spaním, a akékoľvek ťažkosti, o ktorých si pacient myslí, že by mohli ovplyvniť spánok.
  • Zabezpečiť opatrenia pred spánkom ako sú: pokojné, dostatočne vyvetrané prostredie, upraviť lôžko pred spaním, zabezpečiť vhodnú polohu pacienta (napr. Fowlerova – zvýšená poloha u pacientov s dýchacími problémami), zabezpečiť večernú toaletu, pohodlné nočné oblečenie, relaxačnú masáž (podľa zdravotného stavu pacienta), podať pohár teplého mlieka, iba ľahkú večeru, vo večerných hodinách sa vyhýbať látkam, ktoré môžu spánok narušiť: čierny čaj, káva, cigarety a pod., obmedzte príjem tekutín večer, vypnúť telefón, zabezpečiť príjemnú, relaxačnú hudbu, stlmiť svetlo, príp. zhasnúť, alebo použiť nočné svetlo, znížiť množstvo vonkajších stimulov (rozhovory, televízia a pod.), pokiaľ je to potrebné použiť bočnice.
  • Pri riešení problémov so spánkom sa môže využívať farmakoterapia, ktorá ovplyvňuje celkovú dobu a kvalitu spánku: benzodiazepiny – sú vhodné pre svoj anxiolytický a hypnotický účinok – midazolam (napr. Dormicum), alprazolam (napr. Neurol, Xanax), oxazepam (napr. Oxazepam); nebarbiturátové hypnotiká – zolpidem (napr. Stilnox, Hypnogen). Antidepresíva sú indikované predovšetkým u pacientov s klinickými známkami depresie a skorým ranným prebúdzaním: tricyklické antidepresíva (napr. Prothiaden) a amitriptylin (napr. Amitriptylin.)
  • Zabezpečiť adekvátnu liečbu bolesti nielen cez deň ale aj v noci. Je dôležité upraviť dobu podania liekov proti bolesti s ohľadom na vrcholný efekt a trvanie účinku tak, aby nebolo potrebné podávať ďalšiu dávku v priebehu prvých hodín spánku.
  • Pre zlepšenie spánku pacienta je možné použiť aj iné postupy, samozrejme primerane zdravotnému stavu: napr. podvečerná prechádzka s partnerom, upokojujúce rozhovory, celková relaxácia (relaxačné techniky napr: dychové cvičenia a pod.),
  • Alternatívna terapia pred spánkom (aromaterapia, masáž, muzikoterapia a pod.).
  • Pokiaľ je to možné, primerane zdravotnému stavu pacienta, dovoliť iba krátky "posilňujúci spánok " v priebehu dňa.
  • Fyzické aktivity (prechádzky) pacientom nevnucujeme, pretože aj takáto ľahká záťaž nemusí byť pacientom akceptovaná.

    Významným problémom v paliatívnej starostlivosti v súvislosti s únavou je liečba bolesti. Neliečená bolesť vedie k únave, nedovolí pacientovi iné aktivity, negatívne ovplyvňuje jeho psychický stav. Liečba bolesti a ošetrovateľská starostlivosť je samostatným problémom.