Dnes21
Včera43
Tento týždeň21
Tento mesiac766
Spolu53200

1
Online

pondelok, 17. december 2018, 12:43

Domov

STAROSTLIVOSŤ O SENIORA S CUKROVKOU

Cukrovka (Diabetes mellitus) ako civilizačná choroba predstavuje hlavný a neustále narastajúci problém súčasnej doby. Postihuje ľudí v každom veku vo všetkých častiach sveta. Vzhľadom k tomu je potrebné, aby sám pacient, rovnako ako aj jeho okolie, poznali podstatu tohto ochorenia a orientovali sa v možnostiach liečby.

Trocha z histórie

Cukrovka patrí k najstarším chorobám , ktoré ľudstvo pozná. Prvú zmienku o tomto ochorení nachádzame v Ebersovom papyruse, ktorý pochádza z obdobia asi 1550 rokov pred naším letopočtom. Tu sa píše o ochorení, ako o pozoruhodnej chorobe, pri ktorej sa "kosti a mäso strácajú močom, liečba ale nevedie k uzdraveniu". Indický vedec Susruta chorobu nazval "madhumeda", čiže medová moč. V roku 230 pred naším letopočtom si Appolonius z Memphisu začal všímať určité problémy chorých, diabetes pokladal za istý druh opuchu. Obdobie stredoveku nebolo príliš šťastným obdobím rozvoja medicíny a už vôbec neboli vytvorené podmienky a výskum a liečbu cukrovky. Za priekopníka v tomto období sa považuje Avicena , ktorý vydal súborné dielo týkajúce sa medicíny pod názvom Canon medicinae. Avicena vyzdvihoval v liečbe fyzickú aktivitu. Zároveň odporúčal vyhýbať sa liekom s močopudným účinkom. Obdobie renesancie významne prispelo k ďalšiemu výskumu a liečbe ochorenia. V roku 1787 doplnil William Cullen k slovu diabetes (pretekať), pojem mellitus, čiže sladký ako med. V roku 1912 Jean de Mayer pri experimentovaní s odstraňovaním podžalúdkovej žľazy zistil, že príčinou cukrovky je nedostatočná sekrécia Langerhansových ostrovčekov pankreasu. Mayer pri pokusoch zvieratám s umelo vyvolanou cukrovkou transplantoval pod kožu časť pankreasu. Vtedy pozorovaním zistil, že príznaky ochorenia vymizli. V roku 1921 mladý lekár Frederic Banting a jeho asistent Charles Best objavili prvý hormón, ktorý znižoval hladinu cukru v krvi. Tento aktívny hormón pomenovali isletin. Extrakt získali vďaka roztoku kuchynskej soli z rozdrobených Langerhansových ostrovčekov. Túto látku podávali intravenózne psom u ktorých vyvolali cukrovku. Stále však hľadali ľahšie možnosti ako získať inzulín. V r. 1922 Collip úspešne aplikoval prvýkrát inzulín štrnásťročnému chlapcovi, ktorého stav bol veľmi vážny. V r. 1960 sa Bersonovi podarilo stanoviť hladinu cukru v krvi.

Čo je diabetes mellitus?

Diabetes mellitus (cukrovka) je ochorenie, ktoré sa prejavuje predovšetkým zvýšením cukru v krvi, ktoré nazývame hyperglykémia. Je to ochorenie, ktoré zasahuje do metabolizmu cukrov, tukov a bielkovín. Diabetes mellitus patrí medzi skupinu chronických ochorení, ktoré majú rozmanité príčiny a spoločným menovateľom je hyperglykémia – zvýšená hladina cukru v krvi. Reguláciu hladiny cukru v krvi zabezpečuje hormónu inzulínu. Inzulín produkujú B- bunky Langerhansových ostrovčekov v podžalúdkovej žľaze (pankrease). Z pankreasu sa inzulín vylučuje do krvi a potom sa naviaže na inzulínové receptory na povrchu iných buniek (svalových, pečeňových, tukových). Inzulín otvára bunky pre glukózu. Pri cukrovke sa cukor z potravy nedostáva do buniek, zostáva v krvi, pacient má vysokú hladinu cukru v krvi - hyperglykémiu. Keď je hladina cukru v krvi veľmi vysoká, časť cukru prechádza do moču ( môžeme cítiť sladkastý zápach).

Delenie ochorenia:

Cukrovka 1. TYPU

Cukrovka 1. typu najčastejšie postihuje deti a mladých, ale môže sa objaviť aj v neskoršom veku. Príčiny vzniku sú: genetická dispozícia, organizmus vytvára protilátky proti vlastným bunkám pankreasu. Pacienti sú závislí na dodaní inzulínu do organizmu v podobe injekcie. V prípade jeho nedodania zvonka by došlo k rýchlemu rozvratu vnútorného prostredia , bezvedomiu a smrti pacienta. K typickým prejavom cukrovky uvedeného typu patrí zvýšený smäd, časté močenie, nevysvetliteľné chudnutie. Predstavuje celoživotné ochorenie, spôsobené autoimunitnou reakciou organizmu zameranou proti beta bunkám Langerhansových ostrovčekov v pankrease ktoré produkujú inzulín. Náchylnosť k tomuto typu reakcie vlastného imunitného systému je geneticky podmienená, za spúšťací mechanizmus sa považujú doteraz bližšie nezistené faktory vonkajšieho prostredia.

Cukrovka 2. TYPU

Cukrovka 2. typu sa začína väčšinou po 40 roku života, bola označovaná aj ako "starecká". Jedná sa o nerovnováhu medzi produkciou inzulínu a účinkom inzulínu v cieľových tkanivách. K tomuto stavu dochádza najčastejšie v súvislosti s obezitou v dôsledku nadmerného prívodu energetických substrátov v potrave, pri sedavom spôsobe života, zníženej fyzickej aktivite, vysokom tlaku krvi. Patrí medzi civilizačné ochorenia. Predpokladajú sa dedičné dispozície ale dôležitú úlohu hrajú aj faktory vonkajšieho prostredia. Najdôležitejším z nich je nadváha a obezita. Ochorenie môže prebiehať skryto mesiace a roky, treba myslieť na možnosť cukrovky aj pri rôznych opakujúcich sa kožných a močovo-pohlavných infekciách. Často sa cukrovka 2. typu zistí počas pobytu v nemocnici pre iné ochorenie. Prevencia cukrovky 2. typu spočíva najmä v prevencii obezity racionálnou stravou a pravidelnou fyzickou aktivitou. Najväčšie riziko cukrovky 2. typu predstavujú orgánové manifestácie predčasnej aterosklerózy, preto má zásadný význam ovplyvňovanie rizikových faktorov aterosklerózy. Ďalej sa budeme venovať práve problematike tohto typu cukrovky.

Príznaky: zvýšená potreba prijímať tekutiny – človek je častejšie smädný, vylučovanie veľkého množstva moču, chudne bez jasnej príčiny, výskyt opakovaných infekcií na koži a v ústnej dutiny. Ktoré sa ťažšie hoja , ospalosť apatia, znížená výkonnosť

Diagnostika:
Diagnózu stanoví lekár na základe príznakov a laboratórneho dôkazu v nasledovných prípadoch:

 

  1. Hladina cukru v krvi (glykémia) nalačno - aspoň 8 hodín je 7 mmol/l a viac pri rôznych meraniach v dvoch rôznych dňoch. Pacient musí byť ale bez pôsobenia akútnych stresových faktorov, ktoré hladinu glykémie zvyšujú ako závažná akútna choroba, prekonaná výrazná trauma, je tesne pred alebo po chirurgickom zákroku, čaká na výsledky po malom chirurgickom zákroku, ktoré by mohli odhaliť malígne ochorenie a podobne.

    Normálne hodnoty glykémie nalačno sú 3,8-5,5 mmol/l . Všetko pod uvedenú hranicu nazývame hypoglykémia - znížená hladina cukru v krvi a všetko nad uvedenú hranicu nazývame hyperglykémia- zvýšená hladina cukru v krvi.

  2. Pri hodnote orálneho glukózového tolerančného testu OGTT po dvoch hodinách od vypitia tekutiny s glukózou 11,1 mmol/l a viac .
    Orálny glukózový tolerančný test (oGTT) pacient vypije obyčajne po nočnom hladovaní- minimálne 8 hodín počas 3-5 minút 75 gramov glukózy rozpustených v 300 ml vody. Odber krvi na hladinu cukru v krvi sa vykonáva tesne pred vypitím tekutiny (nalačno), a potom o 2 hodiny. Presný postup Vám vysvetlia v ambulancii alebo v nemocnici.

Pacient môže mať tiež takzvaný prediabetes. To znamená, že sa jedná o zvýšenie hladín glykémie hranične nalačno na rozmedzie 5,6- 6,9 mmol/l a stav kedy hovoríme o porušenej glukózovej tolerancii pri výsledku oGTT po dvoch hodinách 7,8-11,0 mmol/l.

Ďalej sa tiež používa tiež stanovenie hladiny glykovaného hemoglobínu (HbA A1c), tá zodpovedá priemernému množstvu glukózy v krvi za posledné 2 až 3 mesiace. Zdravý človek by mal mať hodnotu nižšiu ako 38 mmol/l, pri hodnote 39-47mmol/l hovoríme o prediabete. Diabetik, pacient, ktorý má cukrovku už diagnostikovanú a jeho ochorenie je dobre kompenzované (má dobre nastavenú liečbu a dodržiava diétu) dosahuje hodnoty 48-53 mmol/l.

 

Liečba:

Liečba je komplexná a zahŕňa nefarmakologickú liečbu (edukáciu, diétu, fyzickú aktivitu) a farmakologickú liečbu ( liečba tabletkami a inzulínom). Základným liečebným opatrením pri type I. je predovšetkým diabetická diéta, dodržiavanie životosprávy a náhrada potrebného množstva inzulínu. Pri type II. de o diabetickú diétu, redukciu telesnej hmotnosti a užívanie tabletiek - antidiabetík.


Cieľom liečby pacienta s cukrovkou je aby sa dožil rovnakého veku ako jeho rovesník bez tohto ochorenia, mal primeranú kvalitu života a čo najviac sa darilo oddialiť vznik komplikácií spojených s diabetom.

Konkrétnejšie ciele sú zamerané na:

  • Neprítomnosť závažnejších príznakov hyperglykémie (nadmerný smäd, časté močenie, suchá koža, z dychu cítiť acetón, bolesti brucha, sťažené dýchanie, nechutenstvo, rozmazané videnie) ale aj hypoglykémie (tras, búšenie srdca, potenie, úzkosť, strach závrate, hlad, poruchy videnia, únava, nervozita)
  • Udržiavanie primeranej hladiny glykémie podľa odporúčania lekára. Nie je vhodné ak glykémia príliš kolíše, je lepšie udržiavanie jej stálej hodnoty. Pacient si môže hladinu glykémie glukomerom monitorovať sám alebo mu v tom pomôže opatrovateľ.
  • Udržiavanie primeranej hodnoty glykovaného hemoglobínu, ktorý sa zisťuje pri pravidelných kontrolách v ambulancii diabetológa, odborného lekára, ktorý sa stará o pacienta. Tento parameter je ukazovateľom toho ako je ochorenie dlhodobo kompenzované.
  • Neprítomnosť ketolátok v moči, ktoré sú produktom metabolizmu tukov. Ak sú prítomné znamená to, že diabetik nie je schopný využiť cukor ako zdroj energie nakoľko má nedostatok inzulínu. Malé množstvo ketolátok v moči sa môže objaviť pri chudnutí.
  • Neprítomnosť väčšieho množstva cukru v moči (glykozúrii).
  • Udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti
  • Udržiavanie normálnych hodnôt tukov v krvi cholesterolu (menej ako 4,5 mmol/l) a triglyceridov (menej ako 1,7mmol/l)
  • Primerané hodnoty krvného tlaku.
  • Neprítomnosť bielkoviny v moči ani v malom množstve. Malé množstvo bielkoviny v moči nazývané mikroalbuminuria, môže znamenať začínajúce poškodenie obličiek ale môže byť aj príznakom celkového poškodenia ciev.

 

Pri liečbe cukrovky 2. typu je dôležité:

  • dodržiavať diabetickú diétu,
  • snažiť sa o udržanie telesnej hmotnosti, pokiaľ je adekvátna. Pri obezite sa snažiť o zníženie telesnej hmotnosti.
  • dôsledne užívať lieky podľa ordinácie lekára takzvané perorálne antidiabetiká (PAD) – lieky na riešenie cukrovky podávané cez ústa. Perorálne antidiabetiká sú látky, ktoré znižujú hladinu cukru(glukózy) v krvi.
  • aplikovať lekárom naordinovanú dávku inzulínu, ak je nutné inzulín aplikovať.

Diéta patrí medzi základné liečebné opatrenia. Hodnota glykémie je závislá od jedla, druhu a frekvencie stravy. Príjem jedla by mal byť ovplyvnený vekom, typom cukrovky, hmotnosťou, pohlavím, fyzickou aktivitou. Jedinec trpiaci týmto ochorením by mal dodržiavať diétny režim, ktorý sa skladá z potravy s nízkym obsahom tukov, cukrov, soli. Rôzne typy potravy ovplyvňujú hladinu glykémie. Je to určené zložením potravy, obsahom a druhom cukrov, ale aj technologickým spracovaním. Všímame si glykemický index potravín. Čím väčšie číslo, tým rýchlejšie vzrastie hladina cukru v krvi. Jedinci s ochorením diabetes mellitus by si mali príjem jedla plánovať na celý deň. Musia jesť pravidelne 5-krát denne a pomaly. Diabetická diéta je racionálne regulovaná strava zostavená podľa jedálneho plánu.

Udržiavaniu stálej telesnej hmotnosti a tiež znižovaniu hmotnosti pri obezite pomáha pravidelná fyzická aktivita. Odporúča sa pri oboch typoch cukrovky, hlavne pre zlepšenie citlivosti tkanív na inzulín. Aktivitu je nutné vykonávať s ohľadom na iné ochorenia, ktoré pacient má a na jeho fyzické možnosti.

Liečba tabletkami v žiadnom prípade nenahradzuje diétu, fyzickú aktivitu a ostatné režimové opatrenia. Predpísaný druh lieku pacient užíva prísne podľa ordinácie lekára.

Liečbu inzulínom využívame pri cukrovke 1. typu, v tehotenstve, u pacientov s cukrovkou 2. typu, ktorí z rôznych iných príčin nie sú schopní prijímať potravu ústami, u pacientov s cukrovkou 2. typu, u ktorých nebola účinná tabletková forma liečby. Diabetik závislý na inzulíne musí byť poučený a presne poznať prejavy zníženej i zvýšenej hladiny cukru v krvi. Príliš veľa inzulínu a málo cukru v potrave spôsobuje pokles hladiny cukru v krvi s nebezpečenstvom vzniku kolapsového stavu.

Komplikácie cukrovky

Neliečená alebo nesprávne liečená cukrovka môže spôsobiť závažné komplikácie, ktoré majú za následok vážne zdravotné problémy.

Skoré, akútne, náhle vznikajúce komplikácie sú:

  1. Hypoglykémia - nízka hladina cukru v krvi býva nepríjemná komplikácia, ktorá ohrozuje najviac pacienta v súvislosti s činnosťami ako sú šoférovanie, dlhšia a namáhavá práca v záhrade.

Vzniká vtedy, keď:

  • prijíma v strave nedostatočné množstvo cukrov (ak pacient vynechá jedlo alebo ho konzumuje neskoro),
  • vykonáva nadmernú fyzickú aktivitu bez toho, aby si napríklad zvýšil príjem cukrov v strave alebo znížil dávku inzulínu,
  • aplikuje si nadmerné množstvo inzulínu alebo užíva nadmerné množstvo tabletiek na cukrovku,
  • jeho organizmus je zvýšene citlivý na inzulín napríklad pri schudnutí, väčšej stresovej záťaži, po prekonanej chorobe,
  • jeho organizmus horšie odbúrava inzulín napríklad pri zlyhávaní obličiek,
  • vypije väčšie množstvo alkoholu, najmä pacient, ktorý je liečený inzulínom.

Začínajúce príznaky sú: bledosť, potenie, tras rúk, hlad, porucha sústredenia, úzkosť, nervozita, celková slabosť, hučanie v ušiach, búšenie srdca, pocit stuhnutosti v okolí úst.

Pri ďalšom vývoji je podráždenosť väčšia, objavuje sa až agresivita, pacient horšie artikuluje, vidí neostro, a jeho stav pripomína často opitosť. Najhoršie príznaky sú strata vedomia a kŕče.

Čo robiť pri hypoglykémii?

Ak je hypoglykémia ľahšia, hladina cukru v krvi je 4 – 3,3 mmol/l stačí dať pacientovi cez ústa rýchle vstrebateľný cukor (10-20 gramov) ako napríklad 100 -200 ml sladkého nápoja (džús, kola), 1 -2 lyžičky sirupu, 1 -2 lyžice hroznového cukru, 5 -10 dvojgramových cukríkov z hroznového cukru, 2 -3 kocky cukru. Ak sa stav neupraví do 10 až 15 minút, je nutné postup zopakovať.

Ak je hypolgykémia stredne ťažká bez poruchy vedomia, hladina cukru v krvi je od 3,3 po 2,0 mmol/l, obvykle stačí dať pacientovi cez ústa rýchle vstrebateľný cukor (20-40 gramov)ako napríklad 200 – 400 ml sladkého nápoja, 10-20 dvojgramových cukríkov z hroznového cukru, 4-8 kociek cukru, 3 polievkové lyžice medu, 6 čajových lyžičiek Glukopuru. Potom je vhodné ešte skonzumovať pomenšie vstrebateľné cukry ako pečivo (rohlík). Po 15 minútach by sa mala hladina cukru v krvi zvýšiť, čo treba skontrolovať glukomerom.

Ak je hypoglykémia ťažká, hladina cukru pod 2,0 mmol/l, tak pacient má poruchu vedomia alebo vedomie stratí, je preto nutná pomoc inej osoby. Ktorá vloží cukor alebo glukózový gél medzi zuby a tvár. Prípadne poučený rodinný príslušník podá glukagón (hormón, ktorý zvyšuje hladinu cukru v krvi) do svalu. Môže to robiť skutočne iba poučený rodinný príslušník, ktorého to naučí buď lekár alebo edukačná sestra. Poprípade je nutné privolať rýchlu zdravotnícku pomoc.

Po každej hypoglykémii je nutné do 15 -20 minút skontrolovať hladinu cukru v krvi glukomerom.

  1. Hyperglykémia je zvýšená hladina cukru v krvi a za akútne nebezpečnú považujeme hodnotu nad 15-20 mmol/l, nakoľko môže viesť k veľkému odvodneniu pacienta a k život ohrozujúcemu okyseleniu krvi, takzvanej ketoacidóze.

Stav sa môže rozvinúť u každého pacienta diabetika, ktorý nie je dostatočne kontrolovaný. Senior, ktorý je liečený na cukrovku ale nedodržiava odporúčania lekára ohľadne diéty a liekov, nie je kontrolovaný môže mať vysoké hodnoty krvného cukru, môže chudnúť ale z dôvodu výrazného odvodnenia a nemusí mať výrazné príznaky hyperglykémie.

Typickými príznakmi hyperglykémie sú: únava, slabosť, bolesti hlavy, pocit smädu, sucho v ústach, časté močenie.

Menej nápadné príznaky sú: zhoršená výkonnosť, ktorá u seniorov môže považovaná za prejav začínajúcej demencie, častejší výskyt infekcií, najmä močových ciest, horšie sa hojace rany, výskyt plesní.

Príznaky ťažkej hyperglykémie sú: výrazný pocit smädu a výrazné sucho v ústach, veľmi časté močenie, ktoré spôsobí odvodnenie organizmu, suchá a teplá koža. Postupne pokračujúci stav sa ďalej prejavuje nechutenstvom, nevoľnosťou a pocitom na zvracanie, bolesťami brucha. Ak hrozí pacientovi bezvedomie je v dychu cítiť acetón a dýchanie sa zrýchľuje a prehlbuje.

Čo robiť pri hyperglykémii?

Zmerať glukometrom hladinu cukru v krvi. Piť dostatok tekutín a podľa potreby pridať inzulín, ak sa ním pacient lieči ( podľa odporúčaní lekára). Ak sa pacient nelieči inzulínom a má príznaky ťažkej hyperglykémie je nutné kontaktovať lekára. Bude zrejme nutné upraviť liečebný režim a zistiť príčiny uvedeného stavu, prípadne pacienta hostitalizovať.

Neskoré, chronické komplikácie sa objavujú až po mnohých rokoch trvania cukrovky, patria medzi sem:

Srdcovo-cievne choroby sú spojené s vyššou hladinou tukov a cholesterolu v krvi, čo urýchľuje aterosklerózu a predčasný vznik závažných srdcovo-cievnych chorôb ako ischemická choroba srdca, akútny infarkt myokardu a náhla cievna mozgová príhoda. Choroby srdca sú hlavnou príčinou úmrtia pacientov s cukrovkou.

Vysoký krvný tlak, ktorého príčinou je urýchlenie aterosklerózy a poškodenie funkcie obličiek cukrovkou. Ľudia s cukrovkou by si mali pravidelne kontrolovať tlak krvi a užívať lieky na jeho úpravu podľa ordinácie lekára. Nekontrolovaný vysoký krvný tlak môže zapríčiniť urýchlenie poškodenia obličiek, očí, skorší výskyt infarktu myokardu a náhlej cievnej mozgovej príhody.

Diabetická noha je postihnutie ciev dolných končatín, ischemická choroba dolných končatín. Vážne zmeny na koži, svalstve a nervoch, nazývané diabetická noha, môžu viesť k odumretiu tkanív a amputácii končatiny. Fajčenie u pacientov s cukrovkou výrazne zvyšuje riziko rôznych srdcovo-cievnych ochorení ako infarkt myokardu, cievnej mozgovej príhody, nedokrvenie dolných končatín, odumretie postihnutej časti končatiny.

Ochorenie obličiek – diabetická nefropatia Obličky filtrujú a odstraňujú odpadové látky z krvného obehu. Cukrovka vyvoláva poškodenie obličiek. Prejavuje sa objavením bielkovín v moči a postupným zhoršovaním funkcie obličiek. Prejavom poškodenia obličiek býva aj vysoký krvný tlak. Hlavnou príčinou daného stavu je dlhodobá zvýšená hladina cukru v krvi. Pri zistení bielkovín v moči je nutné sprísniť kontrolu pacienta, tiež liečiť vysoký tlak krvi a infekcie v močových cestách. Pri ochorení obličiek tiež výraznejšie obmedzujeme príjem soli a bielkovín v strave. Pacient by sa mal strániť nadmernej fyzickej záťaži. Pacienti diabetici, so zníženou funkciou obličiek by mali byť evidovaní a pravidelne kontrolovaní v nefrologickej ambulancii. Ak sa u diabetika objaví zlyhanie funkcie obličiek je nutné ju nahradiť hemodialýzou, peritoneálnou dialýzou alebo transplantáciou obličiek.
Poškodenie zraku – diabetická retinopatia, postihnutie sa prejaví vznikom malých vydutín na tepnách sietnice a tvorbou nových ciev, drobným krvácaním do sietnice – následkom prasknutia malých vydutín. Neskôr môže na sietnici dôjsť k novotvorbe ciev, zmnoženiu väziva a stav môže vyústiť až do úplnej slepoty. Zmeny na očnom pozadí sú nenápadné. Pacient nemá žiadne problémy s videním. Zhoršené videnie je už závažný príznak. Vzhľadom k priebehu komplikácie je dôležité pravidelne navštevovať očného lekára(oftalmológa).

Poškodenie nervov - diabetická neuropatia, predstavuje postihnutie funkcie a štruktúry nervov. Nervové poruchy spôsobené diabetom sú charakteristické stratou alebo znížením citlivosti v nohách, v niektorých prípadoch aj v rukách a bolesťou. Príznaky diabetickej neuropatie sa líšia.

Diabets je chronické ochorenie, pamätajte však že sa dá s touto diagnózou žiť a hlavne ovplyvniť jej priebeh aktívnym zapojením sa do liečby, prevenciou komplikácií a hlavne poctivou starostlivosťou o seba.

 

Použitá literatúra:

JIRKOVSKÁ, A. a kol. Jak (si) kontrolvat a zvládat diabetes. Manuál pro edukaci diabetikú. Praha : Mladá Fronta, 2014. 400 s. ISBN 978-80-204-3246-9

KUDLOVÁ, P. Ošetřovatelská péče v diabetologii. Praha : Grada, 2015. 204 s. ISBN 978-80-247-5367-6

Viac informácií nájdete na nasledujúcich stránkach:

www.diaslovakia.sk/pacientom/0059/
www.diabetik.sk/
www.viadia.sk/uvodna-stranka/
www.diab.cz
www.diabetickaasociace.cz