Teraz vám píšem aj ako zdravotník, aj ako rodinný príslušník, v ktorého najbližšej rodine je diabetik. Keď sa diabetik dozvie, že má takúto chorobu, väčšinou nasleduje strach, neskôr po profesionálnom vysvetlení nasleduje snaha o spoluprácu na liečba čiže dodržiavanie liečebného režimu, vrátane diéty. Pri kontrole u lekára pacient následne očakáva informácie o zlepšení výsledkov, pochvalu za disciplinovanosť pri dodržiavaní liečebného režimu, prípadne aj úľavy v požiadavkách na liečebný režim. Cukrovka je však chronické ochorenie, ktoré je nevyliečiteľné a vyžaduje isté úpravy v životospráve až do konca života. Pacient často žije v neustálom strese, ktorý súvisí s diétnymi obmedzeniami (na jednej strane stále myslí na jedlo, na druhej nesmie zjesť kalórie naviac), s potrebou pravidelného pohybu (nie je to športový typ), s pridaním sa ďalšej choroby, ktorá môže situáciu skomplikovať, s častejším chodením k lekárovi, s finančnou náročnosťou liečby atď. Život v strese vyčerpáva a vedie k vyhoreniu, pacient stráca energiu, ktorú využíval na život s obmedzeniami. Ešte horšie je to vtedy, ak choroba vzniká vo vyššom veku, kedy treba meniť zaužívané spôsoby, alebo vtedy, keď sa človek snaží a napriek tomu sa choroba komplikuje.
Vaša mamička má toto ochorenie už niekoľko rokov, určite ovláda pravidlá liečebného režimu (aj diétneho), určite pozná aj riziko akútnych aj chronických komplikácií, ktoré túto chorobu sprevádzajú. Jej problém je v tom, že život v strese ju obral o energiu racionálne zvládať túto situáciu a dodržiavať stanovené pravidlá. Ona potrebuje vašu pomoc, ale nie v podobe výčitiek , kritiky, naháňanie strachu pripomínaním dôsledkov jej nedisciplinovanosti. Potrebuje vaše porozumenie, súcit, podporu, povzbudenie a pochvalu tam, kde sa jej darí byť „dobrým“ pacientom, ponúknutie alternatívy, ktorá je v súlade s liečebným plánom a pritom vyhovuje aj pacientovi (dobrý recept na diétny koláč, chutné diétne jedlo, vyhovujúci pravidelný pohyb), zoznámenie s ľuďmi s rovnakým problémom, kontakt na klub diabetikov. Snažte sa dôverovať pacientovi, veď sa predsa stará o seba, ale ďalej vysvetľujte, motivujte a prejavujte lásku a pozornosť. Uvedomte si, že žiadna metóda nemôže vylúčiť aktívnu účasť pacienta.