Senior

STAROSTLIVOSŤ ZAMERANÁ NA PODPORU OPATROVATEĽOV V DOMÁCOM PROSTREDÍ

Kto môže byť opatrovateľom?

Sú to osoby, ktoré poskytujú opateru niekomu, kto má chronickú chorobu, zdravotné postihnutie alebo inú dlhodobú zdravotnú potrebu alebo potrebu starostlivosti. Delia sa do 2 skupín:

  1. Osoby opatrujúce za mzdu
    • "tradiční" formálni opatrovatelia, ktorí sú zamestnávaní agentúrami domácej ošetrovateľskej a opatrovateľskej starostlivosti a financovaní vo veľkej miere z verejných zdrojov,
    • formálni opatrovatelia "zmiešaného režimu" (odmeňované osoby pracujúce buď v dobrovoľníckom sektore, neziskových organizáciách alebo v ziskových opatrovateľských organizáciách),
    • - "nezávislí" formálni opatrovatelia registrovaní v zamestnávateľských agentúrach na účely vysielania pre príležitostné alebo krátkodobé zabezpečovanie starostlivosti vykonávané každý deň, ako napr. osobná hygiena, obliekanie, jedenie, pohybovanie sa, používanie toalety, kontrolovanie vyprázdňovania, služby zamerané na udržiavanie domácnosti a domácich prác, prípravu jedla, pomoc pri premiestňovaní a pri sociálnych aktivitách,
    • opatrujúce osoby zamerané na osobnú asistenciu (platené osoby najímané priamo osobami odkázanými na opatrovanie alebo ich rodinami či priateľmi).
  2. Osoby opatrujúce bez mzdy
    • Dobrovoľníci, ktorí sú spojení s organizáciami zdravotného či sociálneho sektora starostlivosti, rozsah ich poskytovanej starostlivosti je veľmi rozmanitý, môžu byť trénovaní a môžu sa im preplácať dodatočné náklady súvisiace so starostlivosťou,
    • rodinne opatrujúce osoby, ktoré poskytujú starostlivosť svojim najbližším, najčastejšie na princípe úzkych vnútro rodinných vzťahov bez očakávania finančnej odmeny; niekedy však môžu dostávať sociálnu dávku, ktorá im kompenzuje stratu príjmu,
    • opatrujúce osoby bez príbuzenského vzťahu, ktorí zabezpečujú opateru na priateľskej báze, pre dobré vzťahy; môžu byť odmeňovaní "naturálnou" formou.


Prečo je opatrovanie náročné?

Poskytovanie starostlivosti je samo osebe náročné, zvlášť keď sa to týka chorých ľudí alebo zomierajúcich a keď je starostlivosť poskytovaná neprofesionálnym opatrovateľom, predovšetkým rodinným príslušníkom. Dlhodobá starostlivosť negatívne ovplyvňuje fyzické a psychické zdravie, ekonomickú situáciu v rodine, rodinné vzťahy a celkovú kvalitu života opatrovateľov. Prečo?

  • Je to spôsobené nedostatkom času na relaxáciu – opatrovateľ menej spí, chýba aktívny oddych, nevenuje sa záľubám a koníčkom.
  • Opatrovateľ nevenuje dostatok pozornosti vlastnému stravovaniu, prijíma stravu rýchlo, nepravidelne a v nevhodnom zložení.
  • Opatrovateľ robí rozhodnutia aj za tých druhých, často má dilemy, lebo chce pomôcť všetkým a pritom ubližuje sebe.
  • Opatrovateľ nie je vnútorne stotožnený so svojim rozhodnutím starať sa o svojho rodinného príslušníka, berie to ako obetovanie sa pre povinnosť voči druhým.
  • Opatrovateľ často podceňuje starostlivosť o vlastné zdravie, tvrdí, že nemá čas, nechodí na preventívne prehliadky a potláča varovné signály vlastného tela.
  • Opatrovateľ robí stereotypnú činnosť často krát 24 hodín denne bez možnosti oddychu, ktorú veľa ľudí považuje za menejcennú.
  • Opatrovateľ robí namáhavé činnosti bez pomoci druhých, pritom nedodržiava zásady správnej polohy tela.

Dopad na fyzické zdravie opatrovateľov sa môže prejaviť bolesťami chrbta, kĺbov, nôh; vypuknutím chronických ochorení (artróza, ischemická choroba srdca, hypertenzia); pocitom únavy a celkovej slabosti z prepracovanosti, poruchami spánku, tráviacimi ťažkosťami; vyšším výskytom chorôb z oslabenej imunity pre pretrvávajúci chronický stres (infekčné ochorenia).

Dopad na psychické zdravie opatrovateľov sa môže prejaviť depresiou s trvalo smutnou náladou, pocitmi bezvýchodiskovej situácie a beznádeje, uzavretosťou, zanedbávaním seba, pocitmi menejcennosti a vlastnej neschopnosti. Ako uvádzajú štúdie, depresiou trpia trikrát viac opatrovatelia ľudí s demenciou. Výskyt depresie súvisí so závažnosťou demencie ako aj s presvedčením opatrovateľa o schopnosti vedieť sa postarať.

Ekonomická situácia opatrovateľov sa môže zhoršiť pre stratu zamestnania, s čím je spojený nižší alebo žiadny finančný príjem; stratu príjmu samotného chorého; zvýšené finančné nároky na zaistenie zdravotnej starostlivosti pre chorého (vyššie výdaje za lieky, hygienické pomôcky a pod.).

Ako pomôcť opatrovateľom

  • Svojpomocné skupiny - opatrovatelia sa navzájom delia so skúsenosťami a informáciami, pomáhajú si pri riešení otázok, ktoré starostlivosť o ich príbuzného zahŕňa, podporujú sa v motivácii starať o svojich chorých členov rodiny a uisťujú sa o hodnote svojho konania (napr. občianske združenie SPOĽACH – Skupina príbuzných a opatrovateľov ľudí s Alzheimerovou chorobou),
  • Respitná starostlivosť - znamená poskytnutie odpočinku tomu, kto sa o pacienta stará väčšinu času. Patria sem: krátkodobé pobyty v zariadeniach sociálnej starostlivosti, hospicoch, pobyty v dennom centre, ktoré majú pre pacientov aktivizačný a terapeutický význam a pre opatrovateľov tak vytvárajú čas kedy si môžu odpočinúť a vybaviť si svoje záležitosti, 24 hodinová domáca starostlivosť.
  • Pomoc pracovníkov z agentúr domácej starostlivosti - sestra alebo sociálny pracovník môže opatrovateľom poskytnúť pomoc v týchto oblastiach: poskytovanie rád, zapojenie ostatných členov rodiny alebo priateľov do opatrovania, edukácia a nácvik potrebných zručností, zabezpečenie dopravy pomocných služieb v domácnosti, zabezpečenie starostlivosti sestrou s ADOS, prevencia ochorení z nadmernej záťaže, orientovanie rodiny na zákon o sociálnej pomoci.
  • Vzdelávacie semináre v opatrovateľských organizáciách a agentúrach sú orientované na poskytnutie informácií o chorobách (príznaky, liečba, prognóza), o dostupnej starostlivosti a podporných službách, o potrebách opatrovanej osoby, o finančných a právnych otázkach.
  • Poradenské a oznamovacie centrá pomáhajú opatrovateľom vybrať si najlepšie dostupné možnosti a poskytujú im psychologickú podporu pri výkone ich opatrovateľskej činnosti.

Ako získať od štátu peniaze na opatrovanie príbuzného

  • Požiadajte úrad práce o opatrovateľský príspevok alebo príspevok na osobného asistenta.
  • Podajte písomnú žiadosť na úrad práce v mieste svojho trvalého bydliska.
  • Posudkový lekár úradu práce posúdi rozsah zdravotného postihnutia. Minimálne 50 % miera funkčnej poruchy je podľa zákona predpokladom k schváleniu žiadosti. Odkázanosť sa posudzuje schopnosťou zvládať aktivity denného života (hygiena, stravovanie, vyprázdňovanie, pohyb, orientácia v prostredí), ktorá sa hodnotí bodmi. Čím je menej bodov, tým je väčšia odkázanosť, pričom za odkázanú osobu sa považuje tá, ktorá dosiahne od 0 až do 44 bodov.
  • Ďalšou podmienkou na priznanie príspevku na osobnú asistenciu je vek odkázaného do 65 rokov alebo ak mu bol priznaný pred dovŕšením tohto veku, už mu nebude odobratý.
  • Príspevok na osobného asistenta nebude priznaný v plnej výške vtedy, ak mesačný príjem odkázaného presiahne trojnásobok životného minima, teda 583,74 €. Teda ak nepresahuje túto hranicu, úrad práce mu preplatí celú sumu na osobného asistenta, pri príbuznom maximálne 324 € na mesiac. Ak má odkázaný vyšší príjem, suma na osobnú asistenciu sa mu skráti. Pri zárobku, ktorý presiahne 584 € a ešte celú sumu potrebnú pre osobného asistenta, príspevok nebude priznaný.
  • Pri žiadosti o príspevok na osobného asistenta sa posudzuje čas (v hodinách), ktorý je potrebný na vykonanie činností, ktoré nemôže zdravotne postihnutý urobiť sám (mimo práce a štúdia postihnutého).
  • Úrad práce vydá komplexný posudok do 60 dní od začatia konania a do ďalších 30 dní musí vydať rozhodnutie. Ak je podkladom na rozhodnutie lekársky posudok, lehota na jeho vypracovanie je 30 dní od začatia konania a lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 15 dní od vypracovania lekárskeho posudku.
  • Príspevok na opatrovanie vypláca úrad práce opatrovateľovi a príspevok na osobnú asistenciu je vyplatený zdravotne postihnutému na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobného asistenta. Ten ich zasa vypláca asistentovi.

Ako získať pomoc od obce?

Ak vám nepriznal štát príspevok na opatrovanie a máte možnosť pracovať mimo mesta, skúste požiadať o pomoc obec. Môžete požiadať o pomoc mesto, v ktorom má váš príbuzný trvalé, prípadne prechodné bydlisko. Mesto môže poskytnúť opatrovateľskú službu.

  • Podľa zákona ju obec poskytuje osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby pri hygiene, stravovaní, obliekaní, chôdzi, starostlivosti o domácnosť, vybavovaní úradných záležitostí a podobne.
  • Potvrdenie o tom, či máte nárok na opatrovateľskú službu, teda či spĺňate stupeň odkázanosti, vám vystaví všeobecný lekár. Potvrdenie je prílohou k žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, ktorú treba priniesť na miestny úrad.
  • Niektoré obce požadujú aj čestné vyhlásenie o výške príjmov a majetku.
  • Za opatrovateľskú službu sa platí. Každá obec si stanovuje vlastné poplatky. Za hodinu opatrovateľskej služby zaplatíte podobne, niečo vyše eura alebo aj viac.
  • Obce ponúkajú poväčšine aj služby, ako sú donáška obedov či obecný taxík. Sú to služby, na ktoré má nárok vymedzená skupina ľudí. Každá obec si stanovuje vlastné pravidlá aj ceny za ich poskytnutie.

Čo radíme

  • Stretávajte sa celá rodina, pričom neriešte problémy iba v súvislosti so starostlivosťou o chorého príbuzného, ale rozprávajte o vlastných pocitoch a problémoch.
  • Na starostlivosť nie ste sami, využite sociálnu oporu, ktorá zahŕňa šesť hlavných komponentov: rodinu, blízkych priateľov, susedov, spolupracovníkov, komunitu a profesionálov.
  • Vypracujte si harmonogram pomoci so zainteresovaním ďalších účastníkov na opatrovaní.
  • Využívajte vhodné kompenzačných pomôcky, ktoré podporujú samostatnosť pacienta, znižujú jeho námahu a zvyšujú bezpečie. Zároveň urýchľujú činnosť a môžu redukovať záťaž opatrovateľa. Ide napríklad o



Obrázok 1 Chodítko

 
Obrázok 2  Choduľka

Obrázok 3 Toaletná stolička

Obrázok 4 Močová fľaša

Obrázok 5 Podložná misa

  • Pri manipulácii s opatrovaným sa vyhnite fyzickému poškodeniu ovládaním bezpečných techník manipulácie (Prezentácia 1, Videá 4 - 9 v Téme 1).
  • Pravidelne cvičte, robte relaxačný tréning, dožičte si dostatok spánku, jedzte zdravo.
  • Odmietnite robiť to, čo je pre vás nepríjemné alebo na čo sa jednoducho "necítite".
  • Doprajte si minimálne raz za týždeň niekoľko hodín v spoločnosti ľudí, medzi ktorými je vám príjemne a nazbierate pri nich životnú energiu.
  • Myslite pozitívne.

 

Čítajte viac: