Dnes25
Včera87
Tento týždeň227
Tento mesiac2078
Spolu90918

1
Online

streda, 21. október 2020, 04:04

Psychicky chory

Ako zvládnuť situácie, ktoré môžu byť spúšťačom symptómov ochorenia

Ak sa u vás, alebo vášho blízkeho potvrdí diagnóza schizofrénia je potrebné naučiť sa zvládnuť situácie, ktoré môžu byť spúšťačom ochorenia.

Ako znížiť stres

Jedným z najbežnejších spúšťačov príznakov schizofrénie je záťaž – stresová situácia. V súčasnosti je však takmer nemožné takejto situácii sa vyhnúť. Niektoré osoby sa vedia s takouto situáciou vyrovnať lepšie ako ostatní. Prítomnosť ochorenia akým je schizofrénie, je samo o sebe zaťažujúca situácia.

Čo sa s Vami deje v čase stresu ?
V mysli :

  • Dookola rozmýšľate nad problémami.
  • Ste zmätení.
  • Máte obavy z toho, že budete mať obavy.
  • Mate pocit, že okolitý svet sa vám vymkol spod kontroly.

Telesné príznaky:

  • Trasú, tŕpnu a potia sa vám ruky.
  • Máte sucho v ústach a v hrdle.
  • Búši vám srdce.
  • Zviera vám hrudník.
  • Bolí vás hlava.
  • Ťažko sa vám dýcha.

Ako stres zmierniť, prípadne sa s ním vyrovnať?

  • Napíšte si zoznam situácií, ktoré sú pre vás stresujúce a možnosti ako sa im vyhnúť. Ak to nie je možné pouvažujte ako stresovú situáciu zmierniť.
  • Pokúste sa relaxovať – počúvajte hudbu ktorú máte radi, choďte na prechádzku, ak je to možné venujte sa nenáročnému športu.
  • Ak máte problém, skúste o ňom hovoriť s niekým, komu dôverujete.
  • Nezaťažujte sa príliš veľkým množstvom povinností, ktoré by sa vám mohli vymknúť s pod kontroly.
  • Regulujte svoje dýchanie – dýchajte pomalšie – pomôže vám to vyrovnať sa s úzkosťou a znížiť pocit stresu.
    Zhlboka sa nadýchnite nosom , napočítajte do 10 a postupne vydychujte. Potom dýchajte v intervale : 3 sekundy nádych a 3 sekundy výdych. Na konci každej minúty zadržte dych na 10 sekúnd.
  • Minimalizujte príjem alkoholických nápojov, prípadne nepite vôbec. Alkohol síce krátkodobo pomáha k uvoľneniu ale následne môže vyvolať zvýraznenie úzkosti. Nadmerní popíjanie môže navodiť depresiu a zhoršenie celkového stavu.

 

Ako premôcť zlú náladu

Časť pacientov trpiacich na schizofréniu tiež trpia depresiou a stratou nálady. Nie je nevyhnutné, že zlá nálada či depresia musí byť súčasťou vášho života.

  • V prípade depresie sa poraďte so svojim lekárom, ktorý vám môže naordinovať antidepresíva (lieky účinné proti mnohým príznakom depresie)
  • Doprajte si oddych a dostatočný nočný spánok.
  • Snažte sa chodiť medzi ľudí – neizolujte sa len doma (aj ranná prechádzka za účelom kúpenia novín môže byť prospešná).
  • Navštevujte príbuzných alebo priateľov, s ktorými si rozumiete a dokážu pochopiť čo prežívate.
  • Venujte sa aj nenáročnej fyzickej aktivite – cvičenie vám môže zlepšiť náladu.
  • Venujte sa aktivitám, ktoré máte radi a robia vám radosť (čítanie kníh, prechádzka v parku..)

V prípade pretrvávania ťažkostí a negatívnych myšlienok neváhajte kontaktovať vášho psychiatra a zdôveriť sa mu so svojimi ťažkosťami.

Nezanedbávajte ani svoje fyzické zdravie.

Ak trpíte schizofréniou, môže sa ľahko stať, že zanedbáte svoje fyzické zdravie čo môže následne ovplyvniť aj vaše duševné zdravie a viesť k postupnému úpadku.
Ak trpíte chronickým ochorením (napr. : vysoký tlak, cukrovka ....) a necítite sa v pohode navštívte svojho obvodného lekára čo najskôr. Snažte sa zlepšiť životný štýl a upraviť stravovanie.

Zdroj : Objavte cestu ako ísť ďalej – podpora a rady pre každého, koho postihla schizofrénia. Trenčín :Vydavateľstvo F, 2006.

Schizofrénia

Čo je schizofrénia?


Schizofrénia je vážna duševná porucha, ktorá významne ovplyvňuje duševný život pacienta a sekundárne (druhodne) aj jeho blízkych.
Schizofrénia sa prejavuje najmä v poruchách:

  • myslenia (bludné myšlienky),
  • vnímania (skreslené vnímanie a halucinácie),
  • emócií (napríklad neprimerané, emocionálne reakcie na situácie)
  • správania (správanie pod vplyvom bludných myšlienok a presvedčení, nezmyselne aktívne správanie, alebo naopak výrazné spomalenie v správaní, a nezáujem o seba i okolie).

Panuje mylná predstava, že sa jedná o následok rozdvojenia osobnosti.

Celosvetovo schizofrénnymi psychózami trpí asi 1% populácie. Postihuje rovnako ženy aj mužov.

Príčiny schizofrénie nie sú dosť dobre objasnené, ide pravdepodobne o viacero faktorov, ktoré vedú k poruchám činnosti mozgu. Zvyčajne začína v mladom dospelom veku a zvykne mať chronický priebeh, kedy sa striedajú obdobia ústupu či neprítomnosti príznakov s obdobiami akútnej fázy schizofrénie. Genetické výskumy poukazujú na dedičné vplyvy, kedy výskyt schizofrénie v rodine zvyšuje riziko výskytu aj u ďalších členov. Je teda pravdepodobné, že niektoré zmeny vývinu mozgu, ktoré neskôr vedú k rozvoju schizofrénie, majú dedičný podklad.

Včasné príznaky

Včasné príznaky sa rozpoznávajú ťažko. Neobvyklé správanie sa môže objaviť dlho predtým ako bolo diagnostikované ochorenie. Často sú zamieňané s typickými príznakmi dospievania.

  • Zmeny nálady - depresia, neschopnosť plakať, nadmerný plač, smiech bez príčiny, neschopnosť smiať sa.
  • Zmeny vo vnímaní - počutie hlasov, citlivosť na hluk alebo svetlo
  • Zmeny v činnosti – extrémna aktivita alebo nečinnosť, nadmerná spavosť alebo takmer žiadny spánok
  • Zmeny v spoločenskom správaní – vyhýbanie sa spoločenským aktivitám, upustenie od aktivít, odmietanie vyjsť von, zanedbávanie vzťahov, používanie čudných či nezmyselných slov
  • Zmeny vo vzťahoch v rodine – neustále hádanie sa , telefonovanie domov v nezmyselných hodinách
  • Zmeny v škole alebo zamestnaní – problémy koncentrovať sa problém s učením
  • Zmeny správania – čudné držanie tela, extrémne náboženské presvedčenie, požívanie nelegálnych látok
  • Zmeny vo vzhľade – výstredné obliekanie sa, zanedbávanie hygieny

Napriek tomu, že sa príznaky môžu objaviť v každom veku väčšinou sa zjavujú u mužov na konci tínedžerského obdobia a u žien v priebehu dvadsiatich alebo na začiatku tridsiatich rokov.
Príznaky rozdeľujeme do troch skupín

1. Pozitívne symptómy (príznaky) :

Halucinácie - vidíte, počujete, čuchom alebo chuťou cítite veci, ktoré v skutočnosti neexistujú

  • Najčastejšou halucináciou je počutie hlasov (spočiatku niektorých tieto hlasy upokojujú a nie sú ničím strašné. Iných môžu kritizovať, hovoriť negatívne veci alebo prikazovať. Môžete vidieť tváre, celé postavy alebo scény. Môžete cítiť rôzne vône alebo nepríjemné zápachy. Pri chuťových halucináciách sa vám môže zdať, že jedlo má inú, neznámu či zvláštnu chuť.

Bludy – silné presvedčenie o niečom čo nie je pravda. Sú založené na nesprávnej interpretácii reality. Vaše presvedčenie nie je možné vyvrátiť žiadnym logickým argumentom.

  • Myslíte si, že vás sledujú cez televíziu, dieru v el. zástrčke.
  • Ste presvedčený o tom, že ste známa a slávna osobnosť.
  • Myslíte si, že s televízie, rádia či vesmíru dostávate odkazy a signály.
  • Ste presvedčený o tom, že ste vynašli niečo, čo môže zmeniť významnú oblasť života ľudstva (vynález).
  • Máte nezvyčajné náboženské nutkanie.

Paranoidné myšlienky – extrémne silná podozrievavosť

  • Myslíte si, že iný sa voči vám spikli, snažia sa vám ublížiť prípadne usilujú o váš život.
  • Myslíte si, že vás prenasledujú mimozemšťania.

2. Negatívne symptómy (príznaky):

Znížená motivácia – strata dôvodu robiť niečo

  • Stratí sa vám energia
  • Stratíte záujem o všetky oblasti života
  • Vykonávanie najzákladnejších vecí sa javí ako zložité (vstať z postele, uro)

Sociálne utiahnutie sa – strata záujmu o dianie okolo

  • Strata záujmu o priateľov
  • Väčšinu času trávite osamote

Nedostatočná koncentrácia – neschopnosť sústrediť sa

  • Musíte vynaložiť enormné úsilie aby ste prečítali knihu, sledovali v TV celý program od začiatku do konca.
  • Nedokážete sa naučiť a zapamätať si nové aj jednoduché veci

Nedostatok myšlienok a chudobná reč

  • Počas rozhovoru zabudnete čo ste chceli povedať
  • Máte problém vyjadriť slovne svoje myšlienky

3. Kognitívne symptómy :

Problém s pozornosťou a pamäťou

  • Pozornosť sa vám ľahko rozptýli, nedokážete sa sústrediť na sledovanie TV alebo počúvanie rádia viac ako len pár minút
  • Zisťujete, že je problém zapamätať si jednoduchý zoznam (nákup potravín)

Typy schizofrenie

  • Paranoidná schizofrénia
    Najčastejšie sa vyskytujúci typ. Objavuje sa častejšie vo vyššom veku. Charakteristická je prítomnosťou pozitívnych symptómov - halucinácií a paranoidných bludov.(chorý má pocit ohrozenia od iných ľudí, cíti sa prenasledovaný alebo bezdôvodne žiarli na partnera).
  • Simplexná schizofrénia
    Začína sa prejavovať okolo 15. roku života. Charakteristická je prítomnosťou negatívnych symptómov – citová otupenosť, narušené myslenie, neschopnosť radovať sa, narušené vôľové procesy. Tento typ má tendenciu pretrvávať –stáva sa chronickým.
  • Hebefrenická schizofrénia
    Začína sa okolo 20 roku života. Charakteristické je zanedbávanie povinností, časté používanie vulgarizmov, pseudofilozofovanie, nevhodné vtipkovanie, zvláštne myslenie a čudáctvo. Osoba sa správa ako pubertiak.
  • Katatonická schizofrénia
    Nevyskytuje sa často. Tvorí len malé percento prípadov. Typickým príznakom je narušenie motoriky (pohybov). Vyskytuje sa v dvoch formách. Stuporózna forma– osoba sa prestane pohybovať, buď úplne alebo čiastočne. V polohe, do ktorej ho namodelujeme vydrží dlhú dobu. V produktívnej forme – osoba má výraznú neorganizovanú fyzickú aktivitu. Opakuje neúčelne určité pohyby, prípadne slová.
  • Nediferencovaná schizofrénia
    Ide o kombináciu príznakov viacerých typov schizofrénie a nie je ju možné priradiť k jednému konkrétnemu typu.
  • Reziduálna schizofrénia
    Ide o chronicky prebiehajúcu schizofréniu, ktorá veľmi nereaguje na liečbu. Prejavuje sa menšou intenzitou patologických prejavov.

Zdroj
Kafka,J. a kol., Psychiatria. Martin : Osveta, 1998.
http://www.zdravie.sk/choroba/35918/schizofrenia-schizofrenne-psychozy
http://www.schizofrenie.psychoweb.cz/schizofrenie-uvod/typy-schizofrenie
www.schizofrenie.psychoweb.cz/schizofrenie-uvod/typy-schizofrenie

Demencia

Čo je demencia?

Demencia je závažná duševná choroba, ktorá vzniká následkom ochorenia mozgu.
Najčastejšie sa v seniorskom veku objavujú Alzheimerova choroba a vaskulárna demencia.

Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k poškodeniu nervových štruktúr mozgu. Mozgové bunky narušujú chorobne metabolizované zhluky bielkovín. Tým sa zastavia životné funkcie bunky a ona odumiera.
To, že sa nejaký degeneratívny proces začal, nevidíme, toto ochorenie nebolí a môže sa vlastne odohrávať v tele človeka niekoľko rokov, kedy postupne odumierajú a vypadávajú z procesu jednotlivé nervové bunky. Až keď už ich funkčné mozgové bunky nestíhajú nahradiť, človek začína vnímať problémy s pamäťou.

Pri vaskulárnej demencii je poškodenie mozgu druhotné. Vzniká následkom porúch prekrvenia v dôsledku upchatia drobných či väčších mozgových ciev (infarkt).
Demencie sú podobné v prejavoch a príznakoch, no vaskulárnu demenciu odlišuje skokovitý priebeh s možnými zlepšeniami či zhoršeniami stavu a okrem pamäte sú postihnuté sú aj iné funkcie mozgu (objavia sa napr. poruchy reči, hybnosti končatín, ťažkosti s prehĺtaním, s chôdzou či stabilitou).

Ako sa demencia prejavuje ?

Počiatočné štádium je možné si spliesť s prirodzeným starnutím. Najskôr môžeme pozorovať úbytok duševných funkcií —myslenie, pamäť, pozornosť a uvažovanie. Zhoršovanie týchto funkcií je postupne natoľko závažné, že negatívne ovplyvňuje každodennú činnosť daného človeka. Najčastejšie sa vyskytujúce problémy :

  • Má problém logicky myslieť, stráca schopnosť úsudku a počítania. (Zhoršuje sa pracovný výkon alebo bežné denné fungovanie. Nevie napr. vyplniť poštovú poukážku alebo si spočítať výdavok v obchode).
  • Má ťažkosti s vykonávaním predtým známych činností . (Môže zabudnúť, že už jedol, zabudne postup ako sa pripravujú jedlá, nevie, v akom poradí si má obliecť pripravené oblečenie.)
  • Má ťažkosti pri vyjadrovaní, nevie nájsť vhodné slová.
  • Objavuje sa problém s pamäťou, najmä krátkodobou. Veľmi dobre si ale vybavuje spomienky z mladosti a rád ich rozpráva.
  • Má medzery v pamäti môže ich však prekrývať tzv. konfabuláciami (vymyslenými historkami).
  • Neukončuje vety a nenachádza vhodné pomenovania pre ľudí a veci, používa jednoduchšie vety, jeho reč a vyjadrovanie sa stávajú "chudobnejším".
  • Môže občas nespoznať niekoho zo svojich blízkych, susedov (napr. sa neodzdraví susede, s ktorou predtým bežne komunikoval).
  • Môže odkladať veci na nepatričné miesta,( topánky pod vankúš, koláč do skrine, kľúče do chladničky ...).
  • Môže tiež nereagovať na svoje meno, zhovárať sa so svojim obrazom v zrkadle. Hovoriť na niekoho z okna, o kom si myslí, že je to niekto koho pozná – pritom je to úplne neznámy človek.
  • Začína mať poruchy priestorovej orientácie, je dezorientovaný -(chodí po byte, nevie, kde je, nevie, aká je denná doba. Môže sa vonku stratiť aj v známom prostredí.
  • Mení sa osobnosť a povaha človeka – sústreďuje pozornosť viac na seba, je zvýšene sebecký, podráždený, hašterivý, prípadne je apatický, izoluje sa. Môže sa prejaviť agresivita, impulzívnosť, zlé sebaovládanie.
  • Trpí nespavosťou.
  • Začínajú sa objavovať príznaky depresie.
  • Objavujú sa výraznejšie poruchy správania a vnímania -halucinácie a bludy.(Myslí si, že mu niekto chodí do bytu, podozrieva a obviňuje blízkych príbuzných a susedov alebo neznáme osoby z krádeží, má strach, že mu chcú ublížiť prípadne mu usilujú o život .
  • Neskôr stráca úplne schopnosť písať a čítať.
  • Zhoršuje sa schopnosť reči. Opakuje jedno alebo niekoľko slov či viet. Postupne prestáva hovoriť úplne.
  • V ťažkom štádiu demencie sa u chorého vyskytujú poruchy chôdze, pády, stupňujú sa poruchy správania, najmä agresivita a nočné stavy zmätenosti.
  • Postupne dochádza k strate sebestačnosti, chorý je vo všetkom úplne závislý na pomoci opatrovateľov.

Zdroj:
Jirák, R. Gerontopsychiatrie. Praha : Galén, 2013.s. 348. ISBN 978-80-7262-873-5


http://www.alzheimer.sk/informacie/alzheimerova-choroba.aspx

http://www.solidcare24.eu/#!10-ot%C3%A1zok-o-Alzheimerovej- chorobe/c1abc /555eed5f0cf24874174ec1f8

Rady a odporučenia pre príbuzných a opatrovateľov pacienta s demenciou

Chorý s demenciou žijúci v domácom prostredí, po určitom čase potrebuje pomoc pri organizovaní denných aktivít. Opatrovatelia  vynechávajú chorého z bežných aktivít a snažia sa urobiť všetko sami, čím zredukujú jeho možnosti a podporujú zabúdanie a stratu dosiahnutých schopností. Pestrý denný režim je vhodnou aktiváciou, ktorá prirodzene podporuje jeho mozgovú činnosť a udržiava schopnosť sebaobsluhy. Vzhľadom na progresiu ochorenia je nevyhnutné myslieť na určité zmeny a úpravy domáceho prostredia, ktoré zabezpečia bezpečné prostredie a zlepšia kvalitu života pacienta ale aj osôb žijúcich s ním v spoločnej domácnosti.

Stravovanie a výživa

  • Strava má byť pestrá a vyvážená na potrebné živiny, hlavne na ľahko stráviteľné bielkoviny.
  • Obmedzte podávanie potravín, ktoré môžu spôsobiť zápchu(ryža, banány, čokoláda).
  • Dôležitý je dostatok vlákniny a tekutín minimálne 1-1,5 l denne.
  • Dbajte o pravidelnosť stravovania - chorý nie vždy dokáže slovne vyjadriť , že má hlad.
  • Stolujte  s chorým v pokojnom prostredí, pri prestretom stole.
  • Pri servírovaní jedla používajte podložky pod taniere a pohár, ktoré znemožňujú ich pohyb.(obr. 1)
  • Na pitie zabezpečte šálku s dvoma uškami, pohár so zdrsneným povrchom, prípadne fľašu s ventilom zabraňujúcim nechcenému vyliatiu tekutiny.(obr. 2, 3, 4,5)
  • Taniere, príbor a poháre servírujte vždy na rovnaké miesto, kvôli dobrej orientácii chorého.  
  • Stolujte dostatočne dlhý čas. Jedlo podávané v chvate môže spôsobiť dusenie chorého.
  • Dbajte na pravidelnosť stravovania, doba jedla je oporný bod denného režimu.
  • Podávajte hlavne jedlá, ktoré mal  chorý rád. Jedlo má chorého nielen zasýtiť ale aj potešiť.
  • Ak má problém s používaním príboru, jedlo nakrájajte na primerane veľké kúsky. Ak zvládne jedlo vidličkou  prípadne lyžičkou podporujte ho v tom čo najdlhší čas. Ak je to možné a vhodné nechajte ho jesť rukami.
  • Striedajte jedlo s malými dúškami tekutín, zlepšíte prehĺtanie chorého.
  • Kontrolujte dutinu ústnu počas podávania stravy, chorý môže mať problém s prehĺtaním a jedlo si môže hromadiť v dutine ústnej.
  • V prípade, že chorý používa zubnú protézu kontrolujte či kvalitne prilieha a nevytvárajú sa  začervenané miesta  prípadne otlaky v dutine ústnej.
  • Stimulujte chuť do jedla úpravou prostredia  -  používajte na stolovanie farebné obrusy.
  • Stravu podávajte primerane teplú, chorý nemusí byť schopný rozlíšiť teplé a studené a môže si popáliť ústa.
  • V pokročilom štádiu je vhodné stravu rozmixovať.
  • Ak má chorý problém s prehĺtaním zabezpečte aby pri jedle a pití sedel. Predídete vdýchnutiu potravy do pľúc a vzniku zápalu pľúc. (aspiračná pneumónia).  
  • Ak chorý už nie je schopný mixovanú stravu prehltnúť poraďte sa s odborníkom o možnosti podávania stravy pomocou sondy. (viď kapitola o alternatívnom spôsobe výživy)

 

obr. 1 podložka pod tanier



obr.2 pohár s dvoma uškami


obr. 3 fľaša s ventilom


obr.4 šálka s dvoma uškami


  obr. 5  šálka s dvoma uškami


Bezpečnosť v domácnosti

– progresiou ochorenia dochádza k zhoršeniu koordinácie pohybov a zvýšenému riziku úrazov. Vhodnou zmenou prostredia  predídete  nehodám. Zmeny však treba robiť postupne a citlivo, aby sa známe miesto nestalo odrazu pre chorého cudzím.

  • V kuchyni vymeňte sporák plynový za elektrický.
  • Zabezpečte elektrické zásuvky chráničmi, bezpečne schovajte nože a ostré predmety, ktorými by sa mohol poraniť.
  • Ak chorý fajčí, snažte sa fajčenie čo najviac obmedziť odvedením pozornosti na inú činnosť.
  • Odstráňte z jeho dosahu lieky, čistiace a pracie prostriedky, chorý  by si ich mohol spliesť s niečím na jedenie a pitie.
  • Zabezpečte, aby z vodovodu netiekla horúca voda. Alzheimerova choroba mení spôsob vnímania bolesti a chorý by nemusel cítiť, že sa obaril.
  • Posteľ chorého je potrebné prispôsobiť lepšiemu vstávaniu (nízke lôžko).
  • Zabezpečte mäkký, kvalitný tvarovo prispôsobivý matrac, príp. antidekubitovú podložku.(obr.6 )
  • V prípade, že chorý v noci vstáva z postele a blúdi zabezpečte preventívne zábranu (posteľ s bočnicou). (obr.7 )
  • Zabezpečte protišmykovú podložku do vane (obr.8 ) a zabudujte v kúpeľni  madlá.
  • Pokračujúca choroba zhoršuje schopnosť koordinácie pohybov, preto je potrebné  odstrániť koberce, šnúry, káble.
  • Schodište zabezpečte protišmykovým materiálom, prvý a posledný schod odlíšte farbou.
  • Priestory bytu je potrebné dostatočne osvetliť najmä v noci. V pokročilom štádiu chorý nie je schopný rozpoznať svoj obraz v zrkadle  môže ich vystrašiť, preto odstráňte  prípadne zakryte veľké zrkadlá.
  • V prípade, že má chorý tendenciu k potulke zabezpečte vchodové dvere zámkom – prípadne ich natrite rovnakou farbou ako má stena.
  • Byt zamykajte aj v prípade, že ste doma a kľúče uložte na bezpečné miesto.
  • Ak dochádza k strate orientácie v byte označte miestnosti obrázkom.
  • Dezorientácia v byte a prípadné presťahovanie sa vedie k blúdeniu chorého. V prípade blúdenia oboznámte s vašim problémom susedov a požiadajte ich, aby vás informovali ak chorého uvidia samého.
  • Zabezpečte, aby mal chorý pri sebe vždy lístok s adresou a telefonický kontakt na vás.
  • Výhodné je umiestniť chorému na zápästie identifikačný náramok.
  • V prípade, že budete pri jeho hľadaní potrebovať pomoc iných osôb, zabezpečte si vopred jeho aktuálnu fotografiu.


obr. 6  antidekubitová podložka

obr.7  posteľ s bočnicou

obr. 8 protišmyková podložka do vane

 

Osobná hygiena  a kúpanie

– potrebné je upozorňovanie a dohliadanie   na dodržiavanie osobnej hygieny.

  • Chorý môže na hygienu zabudnúť, prípadne nebude vedieť ako a čo má urobiť.
  • Neskoršom štádiu  je potrebná pomoc.
  • Čo najviac zachovávajte predošlé zvyklosti chorého.
  • Umožnite mu, aby mohol urobiť čo najviac  úkonov sám bez pomoci.
  • Nezabúdajte na zachovávanie dôstojnosti a taktu.
  • Využívajte kúpanie alebo sprchovanie podľa priania pacienta.
  • Ak má strach sadnúť si do vane zabezpečte hygienu postojačky, prípadne využite sprchovaciu stoličku (obr. 9) prípadne sedačku do vane (obr. 10).

 

Obr. 9 sprchovaciu stoličku

Obr. 10 sedačka do vane

 

Obliekanie

– potrebné je upozorňovať na pravidelnú výmenu bielizne a dohliadnuť na vhodnosť jednotlivých častí oblečenia, ktoré má chorý na sebe.

  • Podporujte chorého, aby sa snažil obliekať sám do najvyššieho možného veku.
  • Pripravte mu šaty v tom poradí, v akom si ich bude obliekať.
  • Využívajte jednoduché zapínanie (suchý zips).
  • Ak má chorý obľúbený kus ošatenia a nechce sa ho vzdať, kúpte viac kusov rovnakého druhu.
  • Obuv by mala byť pevná a mala by mať protišmykovú podrážku.

Dodržiavanie čistoty

– zmeny  správania môžu signalizovať, že chorý hľadá toaletu.

  • V neskorších štádiách nie je schopný pomenovať potrebu vylučovania a signalizuje ju iným spôsobom (pobehovanie po byte, zvýšená nervozita, podráždenosť).  
  • Vplyvom ochorenia môže stratiť schopnosť rozpoznať, kedy ísť na toaletu, kde sa nachádza,  prípadne na čo slúži.
  • Označte dvere toalety symbolom.(obr.11 )
  • V nočných hodinách nechajte svietiť malé svetlo.
  • Pri problémoch s vyzliekaním chorého  na toaletu sprevádzajte.
  • Chodievajte  s ním na toaletu v pravidelných intervaloch á 2-3 hodiny.
  • Záchodová misa sa musí farebne odlišovať od podlahy.(obr.12 ) Z toalety odstráňte odpadkové koše (môže si ich spliesť s toaletou).
  • Snažte sa však o čo najdlhšie možné zachovanie kontinencie pacienta.
  • V prípade inkontinencie je vhodné použiť hygienické pomôcky pre dospelých (vložky, plienky). Získať ich môžete na predpis u obvodného lekára na odporučenie geriatra, urológa, neurológa, gerontopsychiatra.  

 

obr.11 Označenie toalety symbolom

obr. 12 Farebné odlíšenie podlahy

Komunikácia

– Postupným zhoršovaním ochorenia klesá schopnosť chorého komunikovať verbálne. Je potrebné viac pozornosti venovať neverbálnej komunikácii.

  • Pre komunikáciu si vytvorte vhodné podmienky (tichšie prostredie). Uistite sa či vás chorý vníma, prípadne čo zamestnáva jeho pozornosť.
  • Priblížte sa na jeho úroveň (sadnite si k nemu na stoličku, posteľ, ak leží pozerajte mu do očí. 
  • Hovorte pomaly, zreteľne, používajte krátke vety, nekričte.
  • Nehovorte s chorým ako s dieťaťom (neinfantilizujte ho).
  • Svoj slovný prejav podporte vhodnými gestami.
  • Vnímajte jeho neverbálne (mimoslovné) prejavy.
  • Pamätajte, že chorý je schopný plniť len jednokrokové činnosti (tu a teraz).
  • Vyhnite sa v rozhovore otázkam týkajúcich sa nedávnej minulosti vzhľadom na výraznejšiu poruchu novopamäte.
  • Používajte otázky z jednoznačnou možnosťou odpovede (áno – nie).
  • Pristupujte k nemu vždy otvorene, priateľsky a láskavo, aj keď je situácia naliehavá alebo ste nahnevaný. Napätie sa môže preniesť aj na chorého.
  • Je vhodné už pri prebudení pripomínať základné skutočnosti (dobré ráno, dnes je nedeľa, vonku prší). Ak chorí nesúhlasí nepresviedčajte o vašej pravde.
  • Odpútajte jeho pozornosť iným smerom(zvoľte inú tému rozhovoru).
  • K pôvodnej informácii sa vráťte neskôr. Protirečenia v ňom vyvolajú iba zmätok
  • Ak sa opakovane pýta na to isté buďte trpezliví (odpoveď naozaj nepozná – už ju zabudol alebo sa nepamätá, že sa pýta na tú istú informáciu opakovane. 
  • Naučte sa chváliť chorého za veci, ktoré urobil dobre a nevyčítať to čo bolo zlé.

 

Zmeny nálady (depresívna nálada, úzkosť hnev, apatia)

– u chorého s Alzheimerovou chorobou často dochádza k zmene nálady bez zjavnej príčiny. Časté zmeny sú v situácii, keď je vystrašený a nevie čo sa s ním deje.

  • Buďte trpezlivý a dajte mu najavo, že vám na ňom záleží a máte ho radi.
  • Podporujte jeho sebadôveru.
  • Zapájajte ho do aktivít denného života, v ktorých dokáže uspieť a minimalizujte čas, ktorý trávi osamote.
  • Rozprávajte s ním o jeho obavách.
  • V prípade pretrvávania zmien nálady vyhľadajte lekára.

Pamätajte, že aj pri najlepšej vôli nie je vždy možné zvládnuť starostlivosť o chorého v domácom prostredí a využite možnosti sociálnych a zdravotníckych inštitúcií. Nepreceňujte svoje sily a doprajte si odpočinok.

Zdroj :

ZRUBCOVÁ, D. - SLAMKOVÁ, A. a kol. 2013.Ošetrovateľská starostlivosť v komunite. Nitra : FSV a Z UKF v Nitre, 2013.
Pomoc opatrovateľom- Alzheimerova choroba ako ju zvládnuť v domácom prostredí. 2007. [online].2007, s.52 [cit.2015-04-02]. Dostupné na internete : https://www.lundbeck.com/upload/sk/files/pdf/ine/Pomoc-opatrovatelom.pdf

Často kladené otázky o Alzheimerovej chorobe

Ak mám podozrenie že ja alebo môj blízky trpí demenciou, ktorého lekára mám vyhľadať?

Praktický lekár by mal byť prvou osobou, ktorú so svojim podozrením navštívite. Po základnom vyšetrení vás pošle do špecializovanej ambulancie. Špecialisti, ktorí sa zaoberajú Alzheimerovou chorobou sú : gerontopsychiater, neurológ a geriater.

Ako sa Demencia diagnostikuje?

Diagnostika demencie je zložitá.
Existuje však niekoľko jednoduchých testov, ktoré môžu na poruchu kognitívnych funkcií upozorniť. S použitím najlepších nástrojov a psychologických testov dokážu zruční odborníci diagnostikovať Alzheimerovu chorobu s 90 % presnosťou.

Ak občas niečo zabudnem mám Alzheimerovu chorobu?

Ak občas niečo dôležité "zabudnete", neznamená to, že máte Alzheimerovu chorobu. Pri tomto ochorení je frekvencia zabúdania veľmi vysoká a pamäť sa neobnovuje, prítomné sú aj iné príznaky – ťažkosti s komunikáciou, dezorientácia, problémy pri abstraktnom myslení a pri zvládaní celkom bežných aktivít.
Teda ak občas niečo dôležité "zabudnete", ide skôr o roztržitosť.

Ak trpí Alzheimerovou chorobou niekto z príbuzných budem ju mať aj ja?

Dedičná forma Alzheimerovej choroby sa vyskytuje len u 5 – 7% pacientov a nazýva sa – familiárna. Ak sú vaši rodičia prenášačmi zodpovedných génov, je 50%-ná šanca, že spomínané gény zdedíte. V prípade, že váš rodič alebo súrodenec trpí touto chorobu, riziko vzniku Alzheimerovej choroby sa zvyšuje trojnásobne. Napriek dedičným faktorom môžete zostať zdraví.
Ak nikto vo vašej rodine touto chorobou netrpel a u vás sa objavili príznaky, potom ide o sporadickú formu, ktorá je častejšia ako familiárna.

Postihuje Alzheimerova choroba len seniorov?

Alzheimerova choroba sa môže objaviť aj medzi päťdesiatnikmi či štyridsiatnikmi a v ojedinelých prípadoch aj medzi mladšími.
Riziko vzniku Alzheimerovej choroby však narastá s pribúdajúcimi rokmi - po prekročení prahu šesťdesiatky. Po dovŕšení 65. roku života sa toto riziko každých päť rokov dokonca zdvojnásobuje.
Sú osoby s Alzheimerovou chorobou agresívne a nebezpečné ?
V súvislosti s ochorením dochádza k zmene osobnosti chorého. Ľudia postihnutí Alzheimerovou chorobou sú podozrievaví, nervózni, nepokojní až podráždení, často zablúdia. Nie každý však automaticky prejaví násilnícke sklony. Dôležitú úlohu zohrávajú najbližší príbuzní a opatrovatelia, ktorí by sa mali naučiť správne komunikovať s pacientom a nevyvádzať ho z miery.

Vnímajú pacienti s Alzheimerovou chorobou svoje okolie?

Alzheimerova choroba spôsobuje, že ľudia sú veľmi často dezorientovaní, zmätení a nevedia sa prispôsobiť danej situácii. To však ešte neznamená, že by vôbec nesledovali to, čo sa okolo nich deje. Každý pacient potrebuje sociálny kontakt, láskyplnú starostlivosť, spoznávať radosť a mať pocit, že niekam patrí. Aj v pokročilejších štádiách choroby pacienti reagujú na dotyk. Hudba či mäkký tón hlasu na nich pôsobí upokojujúco.

Sú si ľudia s Alzheimerovou chorobou vedomí svojho ochorenia?

V počiatočných štádiách prechádzajú rôznymi štádiami akceptácie svojho ochorenia – od úplného popierania problému či obviňovanie iných z toho, že si z nich "robia bláznov", cez prijatie svojho stavu až po frustráciu, hnev či nečinnú skleslosť. V stredných štádiách Alzheimerovej choroby si väčšina ľudí s týmto ochorením už neuvedomuje, že si veci nepamätá, alebo že nekomunikuje súvislo. Tento fakt je pre nich vlastne priaznivý a v bezpečnom prostredí s dobrou starostlivosťou a sociálnym kontaktom sa väčšina pacientov zdá byť relatívne bez známok utrpenia. V tomto štádiu je to ťažšie pre ich opatrovateľov a blízkych, ktorí sa musia vyrovnať s postupným duševným úpadkom tých, ktorých majú radi, čo je veľmi bolestné.

Môže byť Alzheimerova choroba príčinou smrti ?

Alzheimerova choroba a s ňou súvisiaca demencia je jednou z najčastejších príčin úmrtia vo vyspelých krajinách. Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva. Alzheimerova choroba negatívne ovplyvňuje fungovanie celého organizmu (tráviaci, dýchací, srdcovo-
cievny, pohybový systém). Chorí trpia bolesťami a pri imobilite hrozí zápal pľúc.

Existuje liek na Alzheimerovu chorobu?

Nie, ale pri zachytení príznakov v počiatočnom štádiu ochorenia je možné pomocou liekov a aktivizačných cvičení vývoj ochorenia výrazne spomaliť. Čím skôr sa liečba začne, tým väčší efekt možno očakávať.

Je možné Alzheimerovu chorobu vyliečiť?

Alzheimerovu chorobu nemôžeme úplne vyliečiť. Vhodne zvolenou a včas zahájenou liečbou je možné významne oddialiť prepuknutie choroby a zmierniť jej príznaky. Správne zvolené lieky spomaľujú úbytok poznávacích funkcií. Pomáhajú zachovať schopnosť chorého zachovať si schopnosť sebestačnosti. Predĺži sa chorému i jeho rodine obdobie aktívneho života.

Existuje prevencia Alzheimerovej choroby?

Keďže v súčasnosti ešte úplne presne nerozumieme príčinám jej vzniku, neexistuje spôsob ako predísť ochoreniu. Veľký význam v minimalizácii rizika vzniku má zdravý životný štýl.

  • Jedzte zdravo, doprajte si predovšetkým zeleninu, ovocie, ryby a oriešky.
  • Trénujte svoj mozog krížovkami, logickými hrami a záľubami, pri ktorých myseľ dostane poriadne zabrať. Učte sa a vzdelávajte aj v neskoršom veku – navštevujte Univerzitu tretieho veku, vzdelávacie kurzy.
  • Snažte sa udržať si normálne hodnoty krvného tlaku, hladinu cukru a cholesterolu v krvi.
  • Vyhýbajte sa všetkým aktivitám, pri ktorých hrozí úraz hlavy.
  • Dbajte o sociálny kontakt.
  • Venujte sa pravidelným pohybovým aktivitám a cvičte.
  • Skoncujte s fajčením.
  • Skoncujte aj s pravidelným popíjaním alkoholu.


Ak má Alzheimerovu chorobu jeden z rodičov, dostanem ju aj ja?

Aj keď sa dnes presne nevie, čo spôsobuje Alzheimerovu chorobu, dedičnosť sa podpisuje pod isté percento prípadov. Nie je však jediným faktorom, ktorý môže viesť k vzniku tohto ochorenia. Predpokladá sa, že spravidla ide o kombináciu viacerých faktorov, medzi inými pokročilý vek, vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, cukrovka či vysoký cholesterol, predchádzajúce úrazy hlavy, stres, vysokú mieru úzkosti a pesimizmu a škodlivé vplyvy prostredia.

Zdroj:
Jirák, R. Gerontopsychiatrie. Praha : Galén, 2013.s. 348. ISBN 978-80-7262-873-5

http://www.alzheimer.sk/informacie/alzheimerova-choroba.aspx

http://www.solidcare24.eu/#!10-ot%C3%A1zok-o-Alzheimerovej- chorobe/c1abc /555eed5f0cf24874174ec1f8